reklama

Zápisky z veteriny- akcia: kačičika

Sedím pri počítači a vybavujem poštu. Už hodnú chvíľku mám nutkanie opustiť miesto pri PC a navštíviť inú miestnosť v našom dome. Je skoré ráno, na odchod do práce mi ostáva ešte more času. Pri nohách mi leží Mutantko a s chuťou

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Atrament- Mutantko
Atrament- Mutantko 

X+Atrament- Mutantko

žužle latexového kohúta. (Whiskasko mu poobhrýzal hlavičku a nožičky, a tak z neho zostalo iba torzo, ktoré úplne zmizlo v jeho papuli a počuť iba vŕzgavé a mlaskavé zvuky.) Chcem mu ho vziať, ale asi vie, čo mám za lubom a zmizne aj s hračkou. Zrazu zistím, že svoje potreby nemôžem odkladať na neskôr a už nemám čas naháňať Atramenta s hračkou v papuli..

...Keď sa vrátim, hračka je preč a Mutantko sa na mňa škerí tou svojou veľkou čiernou držkou. Očami prebehnem zem, aby som sa uistila, že sa nemýlim, ale viem, že je to tak, ako tuším - latexové kuriatko skončilo v jeho žalúdku.
Na chvíľu sa zamyslím - dobre, tak aké máme možnosti?
Za a) buď ho vyvráti, ako to robí často Whisky, keď sa jej podarí zhltnúť väčší kúsok hračky... no, to asi nepôjde bez pomoci peroxidu, ktorý doma nemám.
Za b) alebo vyjde z neho na opačnom konci... ani tým si nie som moc istá, lebo to bol veľký kus.
Tretia možnosť - vziať ho do práce a pomocou peroxidu vyvolať zvracanie.
(Chcela by som ešte apelovať na všetkých čitateľov, aby pokusy s peroxidom neskúšali doma a nechali ich na veterinárov - peroxid musí byť správne nariedený, od zhltnutia predmetu môže ubehnúť iba určitý čas, pochopiteľne ide i o veľkosť, tvar, materiál atď, atď, takže lepšie je zveriť sa do rúk odborníkov.)
Volám Vladovi. Chcem ho poprosiť, aby prišiel do práce o trochu skôr a venoval sa najprv mne. Ale neberie telefón. A tak vybavím zvyšnú elektronickú poštu a napokon odchádzam do práce. Atrament sa teší, že zase bude stredom pozornosti - je tak trocha egocentrik a rád sa predvádza.
Púšťam ho von a snažím sa zabaviť Atlaska (jeho brata, ktorý je tiež egocentrik a ešte radšej ako predvádzanie, má rád dokazovanie nadradenosti nad svojím bratom. Bola by to pre neho urážka, keby som Atramenta vzala so sebou a jeho nechala doma. Preto mu dávam na zakamuflovanie veľkú žuvaciu tyčinku. Radostne si ju vezme a už sa vôbec nepozastavuje nad tým, kam zmizol jeho brat, ktorý netrpezlivo stepuje pred dverami a nevie sa dočkať.)
Je usmoklený deň a tak dúfam, že pacientov nebude mnoho.
Mutant sa v práci teší.
(Môj syn ich kedysi premenoval na Mutanta a Netvora a musím povedať, že je to celkom priliehavé pomenovanie. Zvlášť vtedy, keď sa začnú ,,mutantiť“ a ,,netvoriť“.)
Všetko študuje, všetko musí označiť, lebo od poslednej jeho návštevy to tu všetko vonia inak :).
Prichádza Vlado. Mal som telefón v aute. Oznamuje mi. Potom pozrie na zem, kde sa mu pod nohou motá pes a pýta sa. Čo sa deje?
Zhltol latexovú hračku.
Čo?
Zhltol latexovú hračku. Opakujem svoju vetu .
Tento pes zjedol gumovú kačičku? Keho slová sú troška pohŕdavé, lebo slovom tento myslí Atramentovu veľkosť. Má lem 30 centimetrov a desať kíl.
Ano! Videl si už jeho papuľu? Bránim Atramentove proporcie. Má ju ako krokodýl. Používa ju aj ako páku na otvorenie dverí, keď ich chcem zavrieť. A má väčšie zuby, ako nemecký ovčiak!
Takže on zjedol gumovú kačičku? Znova sa pýta neveriacky Vlado. Ty si mu dala zjesť gumovú kačičku?
Nedala! Zjedol ju sám! A nie je to gumová kačička! Je to latexový kohútik! Pri poslednom slove sa usmievam - je vlastne jedno, čo to je.
Dobre, takže, čo chceš robiť? Pýta sa Vlado.
No...myslela som, že mu dáme peroxid a...
...to nevyvráti! Skočí mi Vlado do reči. Ak je to také veľké, ako ukazuješ, tak to nemá šancu vyvrátiť. Máme len dve možnosti. Za prvé - gastroskopiu....
Dobre, tak gastroskopiu! Teraz zasa skočím do reči Vladovi ja a už sa nikdy nedozviem, čo je tá druhá možnosť, lebo tú už za celý deň nikto nespomenie.
V práci sme už všetci, čo máme dnes službu. Ľudí je naozaj pomenej a tak Janko odchádza naštartovať gastroskop, ja idem vážiť psa a Vlado ho uspáva. Najstarší kolega, ktorý je dnes s nami, začína vybavovať prvých klientov...
....Atrament leží v hrudnej polohe, v papuli má roztvárač , Vlado sedí na stoličke a strká mu do žalúdka sondu a Janko to všetko ,,šoféruje“, aby sme videli presne tam, kam máme vidieť. Držím Atramentovu hlavu v správnej polohe, aby sa mu sonda ľahko zasúvala. Prichádza Zuzka, lebo si nechce nechať ujsť takéto ,,divadielko“.
Z miestnosti sa ozývajú iba Vladove príkazy:- Jano toč!,.... Prifúkni!... Do ľava!... Ešte do ľava!.... Pomaly!... a podobne.
Dobre, už sme tam. Ozve sa po chvíli. Tak sa na to pozrime, či tu bude nejaká gumová kačička. Dobre Janko. Toč... pomaly... Táááák... toto je...
To sú piškóty.
Piškóty?! Prestane pozerať na obrazovku a uprie zrak na mňa. Tak on najprv zožerie gumovú kačičku a ty mu dáš potom ešte piškóty?! Pýta sa neveriacky.
Ano! Bránim sa. Aby sa mu to ľahšie vyvrátilo! A nie je to gumová kačička! Je to latexové kuriatko.
Doložím už len tak, pro forma.
Dobre, tak toto sú piškóty... vráti sa Vlado k monitoru. ...No... a žiadna... gumová kačička... tu nie je...
(Rozpráva pomaly, tak, ako kontroluje žalúdok psa. )
Moje oko niečo zachytí na monitore. Počkaj... posuň to Janko troška... ešte kúsok... ÁNO! zvolám "víťazoslávne". Tak páni a dáma...a vy sa ma snažíte presvedčiť, že som zlý majiteľ! Táto moja veta je dvojzmyselná a tak trocha ironická - na jednej strane dobrý majiteľ má prehľad o všetkom, čo jeho pes zje, na druhej strane, nikto múdry nedovolí zjesť svojmu psovi gumovú hračku... :)
Má ju tam! Má tam gumovú kačičku! Neveriacky vraví Vlado. Posúva sondu po žalúdku a ja znova zvolám: Aha! Nožička! O tej som ani nevedela, že ju zjedol!
Dobre, tak ideme na to. Povie Vlado a cez stred kábla s optickým vláknom vkladá dnu malilinké ohybné a dlhé klieštiky. Teraz je to ešte náročnejšie, lebo treba ,,kormidlovať“ dvomi vecami, svietiť na správne miesto, dofukovať žalúdok, aby v ňom bolo vidno, udržovať Atramenta v anestéze a tak sme celkom radi, že je Zuzka s nami a pomáha nám.
Pripichujem mu ďalší propofol a snažíme sa vytiahnuť zvyšky hračky. Ale nejde to. Klieštiky sú veľmi jemné a na konci majú čeľuste veľké iba dva milimetre.
Po dlhých minútach márnych pokusov to vzdávame.
Potrebujeme iné kliešte. Povie Vlado a začne hľadať v krabici s nástrojmi. Objaví jedny. Sú dostatočne dlhé, s väčšími čeľusťami, ale sú rigidné a bude sa nimi ešte ťažšie manipulovať, ako tými predchádzajúcimi. Umenie je už trafiť nimi do žalúdka, aj keď si stále svietime. Keď sme konečne vnútri, Vlado má len veľmi obmedzené možnosti manipulácie a tak musíme ešte aj všakovako obracať psa a tlačiť zvonka na jeho žalúdok, aby sme dostali hračku do správnej polohy a do blízkostí klieští.
Zuzka čapuje ďalší propofol, lebo Atrament sa už prebúdza. No, Maťa, toto je proste: AKCIA KAČIČKA.- usmeje sa na mňa.
Konečne kliešte zachytili okraj hračky a Vlado ju pomaly vyťahuje.
Aha! Hlavička! Zvolám zase radostne a prekvapene, lebo som nemala potuchy, že aj tú zjedol.
Zase nám chvíľu trvá, kým vpraceme dnu rigidné kliešte a znova absolvujeme všetko dokola, kým sa nám podarí vytiahnuť aj trup latexovej hračky.
Tu máš svoju gumovú kačičku! Povie Vlado napokon a podáva mi uslintané zvyšky. Na nohu seriem, nohu vyserie. Tá je malá a nemala by mu robiť problém. Dobre. Končíme. Janko, vyfúkni žalúdok, Maťa, ty mu daj clamoxyl a novasul, lebo má podráždenú sliznicu a hlavne mu dnes nedaj nič jesť!
Janko všetko uprace a my opúšťame miestnosť a odchádzame dopredu, do vyšetrovne.
Celý deň, keď sa moje oči stretnú s Vladovými, sa ten usmieva a krúti hlavou. Až to nevydržím a vravím mu: Náhodou... zdá sami, že sa ti to celkom páčilo, precvičiť si zručnosť prstov. A okrem toho - aj tak by sme nemali čo robiť, lebo dnes neboli skoro žiadni klienti. Kedy nie Atramenta, tak sme bez práce. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Občas uvažujem, aký by bol môj život bez psíkov. Je príjemné pomyslenie, že by som raz nemusela vstávať skoro ráno a mohla by som v posteli vylihovať hoc aj do deviatej.
Viem si to predstaviť. Iba si neviem predstaviť, že by som sa zobudila o tej deviatej a žiadny pes by ma nevítal.
(Takže, dokiaľ budú so mnou, budeme občas sa nám pritrafí nejaká galiba. dúfam len, že to nebude nič vážnejšie...)

Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu