zápisky z veteriny - komu zvonia do hrobu - druhá časť

Autor: Martina Tóthová | 24.3.2011 o 3:00 | (upravené 24.3.2011 o 16:24) Karma článku: 11,06 | Prečítané:  1876x

Bojíme sa smrti. Preto ju zatláčame do tmavých kútov našej duše. Preto ju vytesňujeme z nášho života. Preto na ňu nemyslíme do poslednej chvíle. Ale nakoniec aj tak zazvoní pri dverách, ako dávny nepozvaný hosť. Stretávam sa s ňou častejšie, ako by som chcela.

 

Gizka.

Gizka, ktorej som chvíľku vravela aj „moja Gizelka“ je kernteriérka. Vlastne bola. Dnes o druhej ráno umrela. Zobudila som sa o minútu skôr, ako mi od priateľky prišla SMS – Gizka mi umrela. A tak som ležala v posteli s otvorenými očami a videla ten krásny ksichtík s nádhernými čiernymi očkami, ktoré boli ako dva vyleštené obsidiány a bolo mi to veľmi ľúto.

Gizka bola veľmi chorá, majitelia z ďaleka, aby s ňou dochádzali k nám do polikliniky, a tak som ju vzala k sebe domov a nosila ju každý deň do práce... (Bolo dojemné sledovať, ako moji psi rýchlo zistili, že nie je „vo svojej koži“ a boli k nej veľmi ohľaduplní – nebehali, nešťakali... ba povedala by som, že „chodili po špičkách“.)

Polepšilo sa jej a ona išla domov... teraz som ležala v posteli a bolo mi moc a moc smutno. Zrazu zazvonil telefón a ja som vedela, že je na svete niekto, kto má v sebe koniec sveta pre seba samého – to sa volá zúfalstvo. Duša je plná padajúcich hviezd. ...a tak som počúvala plač, a ako sa jej pohoršilo... a chcela som byť blízko, aby som svoju priateľku mohla objať. Hladkala by som ju po chrbte, pritískala by som si jej uplakanú tvár na plece a monotónne by som sa s ňou chvíľu pohupovala, ako sme to robievali s malými deťmi, pretože aj keď ich po objatí neprestalo bolieť rozbité koleno, aj tak ich pocit blízkeho upokojil. Teraz som jej len "sucho" s vlhkými očami hovorila – ja viem, ako sa cítiš. A pripadala som si ako farizej...

 

moc psa

 

Kúp si šteňa a za peniaze dostaneš

lásku neochvejnú, v ktorej sa nikdy nesklameš

dokonalú oddanosť i úctu naraz

že nezlomí ju prísne slovo, ani zákaz

jednako sa bojím, že nekonáš rozvážne

ak zveríš srdce psovi, ak ti ho ukradne.

 

Keď sa naplní posledný 14. rok

psíkovi zoslabne zrak, neteší ho skok

a lekár ti dá na vedomosť mlčky

že psík tvoj neujde od milosrdne guľky

až potom uvidíš – len teba to zasiahne

potom uvidíš čo značí, ak pes ti srdce ukradne.

 

Keď tvor, čo žil len tebe k radosti

čo kňučaním ťa vítal, podľahne večnosti

keď duša, čo prijala tvoj každý rozmar

na veky odišla, odlietla do psích már

až potom zistíš, ako trpko ti padne

keď dopustíš, že psík ti srdce ukradne.

 

Život prináša dosť smútku každý deň

najmä keď tlie pohrebných sviečok pochodeň

lásku nik nedáva, je len na pôžičku veru -

za tvrdú, vysokú úrokovú mieru

a hoci nikomu nie je taký zákon známy

že tým viac smútime, čím dlhšie bol s nami

keď nakoniec treba veľké dlhy platiť

kto by sa nebál, keď vie, že bude tratiť?

Prečo teda, dobrý Bože, taký zvyk u nás vládne?

Prečo sa bojíme, že pes nám srdce ukradne?

 

(Rudyard Kipling)

 

Pre „moju“ Gizelku.

a pre moju KM

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?