zápisky o zvieratkách - exploatácia

Autor: Martina Tóthová | 14.5.2011 o 19:30 | (upravené 14.9.2011 o 0:20) Karma článku: 9,09 | Prečítané:  1613x

Nevadí mi, že všetky zvieratá nemajú meno. Niekto má rád zvieratko, stará sa oň s láskou, ale ani ho nenapadne, že by mu mal nejako vravieť. Ale áno, určite mu vraví niečo ako: počkaj, hneď ti dám jesť. Alebo: pozri, čo som ti priniesol. Či: to si pochutnáš... aké zvieratko ste si pri tom predstavili? (Alebo možno: Nezavadzaj! Uhni! Zmizni, nevidíš, že sa ponáhľam?!)

Pauline WaynePauline Wayne

 

Nie. Nemusí byť každý králik Mucko alebo Zajko. Nemusí byť každá mačička Cica alebo Murko. Každá koza Róza, každá kravka Strakuľa alebo Malina, každý koník Pejko. Každé (vietnamské) prasiatko Hugo – ako bol ten náš, ktorý sa voľne pohyboval po dvore, po záhrade, kde nikdy nič nezničil a bol múdrejší, ako niektorí psi z osady. (A hádajte, kde skončil. Ešte aj dnes mám výčitky svedomia, lebo nám veril...)

Ako povedala báby Zlopočasná – kozu by urážalo, keby jej dala ľudské meno. V jej hlave (kozej) si ona koza vraví vlastným menom, tak ako sa malé deti nie celkom stotožňujú s menami, ktoré im dajú dospelí. To až časom. Malé dieťa povie: Darinka sa hrá. Nepovie: hrám sa. Nie. Ona sama – jej najvnútornejšie Ja sa ešte s danou osobou, ktorej rodičia s láskou hovoria Darinka, nestotožnila. (Až neskôr.)

Prečo to vravím? Vrátim sa na začiatok. Nevadí mi, že každé zviera nemá meno. Vadí mi, že takmer každé zviera, ktoré slúži človeku, človek exploatoval až na dreň a stal sa z onoho zvieratka iba výrobný prostriedok. A tak mu už ani nehovoríme, ako zvieratku, iba ako nejakej veci, ktorú popisujeme opisom jej funkcie. Veď inak by sme tvorom s tak nádhernými očami a silne vyvinutým materinským inštinktom a citom nemohli hovoriť dojnica. Nie. My dnes už nemáme kravy. Už dávno nie sú Malinami, Strakuľami alebo Jahodami. Sú len dojnice a mäsový typ. Sliepky, ktoré celý život prežijú v pološere bez možnosti pozrieť sa na čistú modrú oblohu a bez možnosti radostne roztiahnuť krídla a zatrepotať nimi, tým vravíme nosnice. Prasnica od slova prasiť. Bahnica, od slova bahniť. Tak teraz rozmýšľam, prečo nemáme aj žrebnice. Asi nie sú také potrebné ako nosnice, dojnice a prasnice. A ženám by sa mohlo hovoriť... (rodičky? keď mi takto vraveli v nemocnici, fakt mi to dosť vadilo.)

A mám strach, že aj psi – teda sučky – psie mamy, sa stali pre mnohých ľudí iba kotnice (to je moje vlastné slovo).

Každý kontinent, na ktorý človek zavítal, začal rýchle starnúť.

Vyrabovať. Vykoristiť. Vyťažiť. Využiť. Vypľundrovať. Spáliť. Zrovnať so zemou. Posypať soľou. (Ako Rimania v Kartágu.) A presťahovať sa ďalej. (Na iný kontinent. Iný ostrov. Na Mesiac. Na Mars. Na ...)

Japonsko sa hrdí, že je jedinou zemou, ktorá má až sedemdesiat percent pôvodných lesov. Na túto skutočnosť sú Japonci patrične hrdí a svoje lesy si chránia, ako oko v hlave. Áno. Svoje. Nedávno som videla dokument, kde nejaký veľký pohlavár firmy Sony rozprával, že svoju elektroniku balia do papiera, ktorý ťažia z pralesov na rôznych ostrovoch v Indočínskom mori. Reportér sa ho opýtal, čo urobia, keď všetko drevo z toho ostrova vyťažia a či robia nejakú rekultiváciu krajiny. Akú rekultiváciu krajiny? Domorodé obyvateľstvo môže byť rado, že im ich firma poskytuje pracovné miesta. Bez nej by sa nemali tak dobre... a čo urobia, až všetko drevo vyťažia? Tie jeho slová si budem pamätať asi navždy: nájdeme si iný ostrov! To je exploatácia v praxi.

Čo na tom, že taká kravička by sa mohla v zdraví dožiť cca dvadsať rokov? Že by nám dlhý čas slúžila. Rodila teliatka. Dávala mlieko. Mohla by ťahať aj nejaký malý vozík... a potom... staručkú (a nepotrebnú) by ju majiteľ odviedol na bitúnok...

Že aj taká sliepka, ak by sme ju chovali „len tak“, by sa mohla dožiť dvadsať rokov... Dočítala som sa, že priemerný vek využitia kráv sa v posledných rokoch stále znižuje a teraz sa v USA pohybuje okolo 2,75 laktácie. Dve aj trištvrte laktácie! Nie trebárs dva, tri, štyri roky – ako sa zvyčajne meria čas a vek. Pre nás krava nemá roky a jej čas života meriame počtom laktácií. Dve aj trištvrte laktácie nám vydrží jedna krava dávať mlieko a potom s ňou šup na bitúnok, aby sme z nej vyťažili ešte mäso, kožu, rohovinu, želatínu s paznechtov, z ktorej sa vyrábajú želatínové zákusky. Zvyšky predať výrobcom psích granúl a rýchlo kúpiť ďalšiu kravu, ktorú vyťažíme a využijeme. A exploatujeme.

O našom pokrivenom svete a našich názoroch na zvieratá svedčí aj to, že ešte pred sto rokmi – v roku 1910–1913 „slúžila“ holsteinská kravka menom Pauline Wayne ako oficiálne domáce zviera(tko) 27. prezidenta Spojených štátov, prezidenta Williama Howarda Tafta. Pásla sa na trávniku pred Bielym domom a jej mlieko malo slúžiť rodine prezidenta. Ako uvádzajú historické pramene: Pauline Wayne bola poslednou prezidentskou pet kravou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?