zápisky z veteriny - nenávist i láska kolem země praská...

Autor: Martina Tóthová | 7.6.2011 o 18:36 | (upravené 7.6.2011 o 20:32) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  2028x

Zákon zachovania energie vo Vesmíre musí byť dodržaný. Preto mi môže kamarátka písať: Maťa, Bosha je chudá ako lunt a ja nie a nie schudnúť, aj keď sa štyrikrát týždenne trápim v posilke. Odpovedám jej, že ak vykŕmi Boshu, ona zázračne zhodí pár kíl. Inak to nevidím:-) A tiež si myslím, že na jedného planého človeka, (ako hovorievala moja stará mama), pripadá jeden dobrý. Inak by Vesmír nefungoval. Len neviem či to stačí.

 

V robote máme už pár dní kopu stálych maródov. Dnes konečne išiel domov Hektor – Bagetka (baset), ktorému sme robili artrodéziu. Ale o tom som písala minule.

Sú tu dvaja bezdomovci. Šicka – sučka, ktorej som dala meno Hope. Neviem či sa vám už niekedy stalo, že ste niekoho uvideli a v mysli ste k nemu automaticky priradili nejaké meno. Možno nie. Ak nerobíte napr. v utečeneckom tábore, na cudzineckej polícii, alebo na veterine. (Ja viem, trocha preháňam.) Hope nemá ani rok. Majiteľ ju priniesol na cisarák. Otvorili sme brucho, našli uhynutý plod a zhnitú maternicu. Oznámili sme mu, že maternica musí von, inak zvieratko neprežije a že aj teraz je to dosť nahnuté. Jeho odpoveď: Tak ju zabite! Na čo mi bude, keď nebude môcť kotiť? Podotýkam, že Hope nemá ani rok. To znamená že sa hárala niekedy v 9 – tich mesiacoch, keď ju nakryli. Neverím, že prvé háranie bolo v troch mesiacoch. Z toho mi logicky vyplýva, že to bolo jej prvé háranie...

Už ani neviem či zaplatil a odišiel. Hope, ktorej som dala meno len včera je u nás už dva týždne. Je neuveriteľne malá, vychudnutá a slabučká. Celý týždeň bojovala o život a doteraz bojuje s neistotou. To, čo toto zvieratko prežilo za ten rok, nikomu neprajem. Samozrejme, nepoznám majiteľa, ani neviem v akých podmienkach ju držal. Ale ten neuveriteľný strach z akejkoľvek blízkosti človeka, ten sa dá krájať, baliť do novín a predávať na kilá. Keď som pristúpila meter ku klietke roztriasla sa tak, že srsť na uškách jej lietala hore dole okolo hlavy. Keď som ju vzala na ruky, stuhla a nekontrolovateľne sa triasla. Keď som ju pustila na zem, utiekla do najtmavšieho kúta a tam ležala trasúc sa, prilepená o zem. Pritom je to nádherné zvieratko. Vedomie, že je na svete tvor, ktorý má z pohladenia a ľudského tepla hrôzu, je veľmi deprimujúce. Aspoň pre mňa. Keď som ju vyberala spoza stolíka a na rukách odnášala späť do klietky, uvedomila som si jej panickú hrôzu z ľudí, keď sa mykla aj pri šťuknutí vypínača...

Nemôžem povedať, že je Hope dnes iným psom. Dosiahla som aspoň to, že jej nedôvera nie je taká veľká. Kŕmim ju z ruky, opatrne ju hladkám a každé sústo si musí zaslúžiť svojou odvahou prísť si preň do mojej dlane. Včera bol u nás dosť nepríjemný a arogantný majiteľ s chorým zvieratkom. Vypytoval sa na Hope a zakončil, že by si ju adoptoval. Ja som odpovedala, že sa najprv musí adaptovať. Nerada by som ju dala surovcovi. Hope potrebuje majiteľa, ktorý bude nežný, milý, láskavý a chápavý. Ktorý bude „softly“ aj hlasom, aj pohybmi, aj myšlienkami. Bude sa musieť zmieriť s tým, že je to tvorček plný nedôvery a úzkosti a každým okamihom ho bude musieť svojimi činmi presviedčať, že on je ten dobrý, a že už jej nikto nikdy neublíži. Už sme ju ponúkli trom adeptom (ktorí odmietli) a troch adeptov sme odmietli my. Týmto článkom píšem za Hope inzerát, pretože jej získaná plachosť a nedôvera v Homo Sapiens jej nedovolí napísať – krásna, mladá, šarmantná a životom sklamaná dáma, hľadá touto cestou niekoho, kto by ju miloval a staral sa o ňu. Značka: vernosť až za hrob...

Bruno.

Priniesli ho včera. Motal sa okolo nákupného centra celý premočený, pretože bola práve silná búrka a vbehol pod auto. Šofér ho naložil a priniesol k nám. Anikó volala do útulku, ale tam jej povedali, že ak nechodí, máme ho utratiť. Vraj ho nechcú.

Isto každý z vás videl už polodrahokam, ktorý sa volá tigrie oko. Je v ňom teplo, hĺbka a múdrosť vekov. Také isté oči má aj Bruno. Plné pochopenia, múdrosti, odovzdanosti a dôvery. Poskytli sme mu strechu nad hlavou a jedlo.

Dnes ráno som ho vyložila – ešte krivká na zadnú nôžku – a vzala von. Je to lhasa apso. Je naučený na ľudí a nemá strach. Keď sme sa vrátili z venčenia, začala som ho česať, strihať splstnatenú srsť, vyberať šipky z trávy zapichnuté v podpazuší, kliešte... a vtedy som si uvedomila, že tento psík nie je vyhodenec. Je iba stratený. Dá so sebou manipulovať, môžem ho akokoľvek polohovať, česať, vytrhávať semená trávy... a lhasák drží. Keďže je plavohnedý, okamžite mi vyvstalo v hlave meno: Bruno. A tak som zavolala známej, ktorá chová lhasákov (už nechová, ale to som nevedela) a opísala jej Bruna a poprosila o pomoc. Možno by vedela aj o iných chovateľoch a majiteľoch tohto plemena, nech mi pomôže hľadať „mamu s ockom“.

Bruno je celkom iný pes, ako Hope. Je to dané domovom, v ktorom vyrastal. Prečo by sa bál ľudí, keď má s nimi iba dobré skúsenosti? Prečo by hrýzol a odporoval pri česaní, keď ho na to múdri majitelia od mala učili a robili to nežne a opatrne? Je komunikatívny, priateľský, milý a otvorený a okamžite sa prihlásili traja záujemcovia o jeho adopciu. Ja by som ale chcela, aby sa vrátil k pôvodným majiteľom. Isto majú o neho strach a možno celé noci prebdejú a cez deň behajú po okolí a hľadajú ho...

Neviem, aký by bol na Svete život, keby v ňom nevládla krutosť, nenávisť, zloba, ľahostajnosť, arogancia, chamtivosť, mamon, sebectvo, bolesť, utrpenie a mnoho ďalších negatív. Ale ako som už povedala na začiatku. Zákon zachovania energie vo Vesmíre funguje, a tak na to všetko zlé, jestvuje aj protipól. Láska, obetavosť, empatia a nezištná pomoc. (Je smutné, že negatív ma napadlo oveľa viac, ako pozitív.) A tak, ak sa nenájdu pôvodní majitelia, bude mať Bruno nový domov a Hope nádej.

PS. Týmto verejne ďakujem svojmu šéfovi, ktorý za celé tie roky ani raz nepovedal, že je to zvieratko bez majiteľa, že mu nikto nepreplatí náklady, že sa mu to neoplatí a tak psieho (mačacieho) zúfalca uspí. A ja dúfam, že na svete stále pripadá na jedného oplana jeden slušný človek. Len neviem či je to dosť...

PS2. Názov článku je z pesničky od Daniela Landu - pozdrav z fronty

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?