reklama

Zápisky z veteriny – ide život ďalej?

K napísaniu tohto článku na blog som sa rozhodla potom, ako sa môj syn dnes ráno vrátil z nočnej vo fakultnej nemocnici, kde robí inštrumentára na operačkách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ak čítate moje články od začiatku, pamätáte sa, že som ho v nich občas spomenula. Život je podivný. Keď skončil Matúško základnú školu a prihlásil sa na strednú veterinárnu, videlo sa mi to logické. Celý život žil so zvieratami, celý život mi ich nejakým spôsobom pomáhal liečiť – keď bol malý, držal šteniatka, ktoré som očkovala, keď bol väčší, naše úlohy sa vymenili, pretože si to chcel vyskúšať...

Preto ma prekvapilo, keď prišiel vo štvrtej triede s tým, že si podal prihlášku na vojenskú vysokú školu... Nevzali ho. Na jednej strane som mu školu priala, a tak ma to mrzelo, na druhej strane som si vravela, že by mi bolo veľmi ťažko, keby mi raz z nejakej misie prišli poštou len jeho „psie známky“...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak sa zamestnal, ako som už spomínala, vo fakultnej nemocnici. Všetky tie hodiny praxe a brigády za osem rokov na našej operačke sa mu k práci náramne hodili...

A tak, keď niekto z nás dvoch príde z práce, ten druhý sa zaujíma, aký mal deň – hlavne chirurgicky. Občas sa jeden pred druhým „vyťahujeme“, kto toho spravil viac...

Aj dnes ráno, keď prišiel z nočnej, nebolo tomu inak:

Ahoj, ako si prišiel?

Priviezol ma kolega.

A akú ste mali smenu?

Na hovno! (odpovedá stroho a trocha sa zarazím)

No, ale prežil si to. Doložím zmierlivo.

Ja hej!

(Aha! Tak to je to, čo ho trápi. Vravím si v duchu.) A kto nie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dvaja ľudia!

A čo sa stalo?

Autonehoda. Naj…al do nich opitý vodič. Ani nezastal, ale ušiel a za dedinou havaroval...

A akí starí. Pýtam sa stupídne, akoby vek už teraz, keď sú mŕtvi, niečo znamenal.

20 a 14. Muž bol mŕtvy už na „áre“, dievča umrelo o tretej ráno na sále... Kokso, tá malá bola celá od blata, ako vyletela a... zmĺkne a všetko ostatné ostáva na obrazotvornosti.

Ja si v tom okamihu predstavím jej rodičov, ktorí sa možno lúčia so svojím dieťaťom slovami: ahoj a dávajte si pozor! a netušia, že to bude posledné, čo jej povedia. A že netušia, že si niekto sadne za volant opitý pod obraz boží a bude zabíjať... Možno nie sú doma. A tak jej nepovedia nič. Možno sa pred odchodom pohádali, a tak si to budú celý život vyčítať... Neviem. Viem isto, že mala iba 14 rokov a že ich to bude veľmi, ale veľmi bolieť...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A hneď na to si spomeniem na to, ako pred dvomi týždňami do Vlada nabúrala opitá vodička s 2,2 promile alkoholu v krvi a nezabila ho iba preto, že on mal svoj veľký džíp a ona malý osobák a on stihol zareagovať... (takže má auto na maderu, ale jemu sa nič nestalo). A tiež si spomeniem na to, ako išiel Robo kedysi dávno za svojimi rodičmi a tesne pred ním sa v Nitre zrazili dve osobné autá a bolo v nich päť ľudí a autá boli na šrot... A tak postál, a kým sa okolo zbiehali ľudia a pozerali sa a v šoku a panike nedokázali ani len zavolať RZP-čku, tak on vytiahol dvoch mŕtvych, prikryl ich svojim kabátom, vytiahol ďalších troch ľudí a poskytol im prvú pomoc. Všetci traja mali ťažké zranenia a záchranári povedali, že im svojim zásahom zachránil život. Medzi inými tam bolo i desaťročné dieťa...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A napokon si uvedomím, že ja to mám vo svojej práci oveľa ľahšie, ako môj syn v nemocnici, a že vôbec netuším, či by mi z prežitého utrpenia a zúfalstva na operačke stačilo vypísať sa na blogu, aby mi bolo trocha lepšie. A že by som síce nevidela klientov, ktorí netrpezlivo čakajú na to, či operácia dopadne dobre, ale by mi naša bezmocnosť (chcela som napísať, že neúspech, ale nie. Viem, že tak ako teraz, aj tam by sme robili, čo by bolo v našich silách a urobili by sme maximum. Že viac by sa urobiť nedalo...) ležala na duši veľmi veľmi dlho. A zrejme by bola aj oveľa ťažšia.

Je to preto, že psi sa vždy chovajú ako psi. Len ľudia sa často nechovajú ako ľudia...

Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu