zápisky z veteriny - svorky

Autor: Martina Tóthová | 30.4.2012 o 12:13 | (upravené 30.4.2012 o 12:22) Karma článku: 8,72 | Prečítané:  1797x

  Nedávno sa mi posťažovala kolegyňa, že jej svorka psov roztrhala sliepku. Ty nemáš svorku psov. Oponujem. No veď Porsche (malý špic) a Sahara (luisianský „leopard“), to sú dvaja psi, tí už tvoria svorku.

 

Netvoria! Ja na to. Jeden pes a jeden pes nie je svorka! Tak ako jeden človek a jeden človek nie je rodina, ale „iba“ manželský pár. Ale tiež to môžu byť súrodenci, priatelia, kolegovia v podnájme... ale nie rodina. Okrem toho, psie „svorky“ už dávno nespĺňajú všetky funkcie svorky, takže by sme im tak hovoriť nemali. Keď chceš o niekom tvrdiť, že je svorkové zviera, musíš si najprv svorku zadefinovať...

(Keďže bol čas obednej prestávky, moji kolegovia sledovali náš slovný duel a boli zvedaví, kam povedie.)

Svorka loví spoločne... vravím, ale Klaudia ma preruší: no! Veď vravím, že spoločne naháňali a potrhali sliepku!

Vzdychnem a začnem od začiatku.

Svorka je určité spoločenstvo zvierat. Kopytníky vytvárajú stáda. Ryby a vtáci kŕdle. Včely roje. U termitov či mravcov vravíme o spoločenstve. Občas zvykneme vravieť o rodinách. A napríklad vedci u surikát hovoria o dave, gangu, klane či kolónii.

Tak ako človek aj všetky vyššie spomenuté zvieratá a mnohé ďalšie sú veľmi spoločenské a nežijú samotárskym životom. Život vo svorke, stáde, klane či tlupe má určité pravidlá a zákonitosti, ktoré sú takmer na vlas rovnaké u všetkých živočíchov vytvárajúcich spoločenstvo. Je jedno, či to boli praľudia žijúci v jaskyni, či sú to austrálski dingovia, hyeny, surikaty alebo kosatky. Ak chceme hovoriť o spoločenstve (je jedno, ako ho nazveme), musí byť splnených pár zásad:

V prvom rade je to spoločná starostlivosť a odchov mláďat.

Robia toto naši psi? Občas. Málokedy sa o štence spolu s matkou stará otec, pretože otca šteniatka ani nepoznajú. Ale mnohí psi sú takí nevychovaní, asociálni či s pokriveným charakterom, že zabijú šteňatá, aj keď sú to mláďatá suky, ktorá s ostatnými psami žije na jednom dvore celý život. Dokonca mnohokrát aj svoje vlastné. Dnes človek nedokáže zvládnuť ani len pár psov pohromade. Spomeň si, koľko šteniat končí zabitých inými členmi psej „svorky“, ktoré sa tu snažíme vzkriesiť...

Prekrývajúce“ sa generácie žijúce trvale spolu. To je rozdiel od sústredenia sa zvierat pri sezónnych migráciách napríklad pri párení – napríklad pri trení lossosov, a to je tiež asi jediná podmienka, ktorá je splnená u „svoriek“ psov. Hoci o praktikách množiteľov a ich neustálom obnovovaní „vozového parku“ by sme mohli diskutovať hodiny. Pre nich je už 5 ročná suka stará a končí uspatá...

Spoločný lov (alebo pastva).

Svorka loví spoločne, ale svorka je koordinovaná skupina, v ktorej jednotlivci spolupracujú, ale často plnia odlišné funkcie. Používajú taktiku a plánovanie. Každý člen svorky spolupracuje s ostatnými jednotlivcami, ale zároveň s celou svorkou ako celkom. Pri love si rozdeľuje úlohy a nie bezhlavo naháňa sliepku, ako to robili tvoji psi. Divo žijúce zvieratá pri love premýšľajú. Tu to robia máloktorí psi – aj keď priznávam, že niektorí to robia, ale väčšina nie, pretože má pocit, že za nich bude rozmýšľať ich dvojnohý „alfasamec“.

Spoločná ochrana (jednotlivca, mláďat, územia)

Svorka sa stará o všetkých členov svorky – aj o starých. Svorka žije na vymedzenom, ohraničenom území. Svorka migruje za potravou... videla si svorku psov, ktorí sa vybrali na pole s jasným cieľom uloviť si večeru, použili správnu stratégiu a taktiku a po love by sa s korisťou vrátili do rodného brloha – dvora, aby sa o korisť podelili s mláďatami a spolu ju skonzumovali? Alebo že by im potravu priniesli natrávenú v žalúdku a vyvrhli im ju? Keby aspoň niečo z toho bola pravda, tak nie je na svete toľko zatúlaných psov. Ešte som nevidela vlka, ktorý by cestou z lovu zablúdil a netrafil by do vlastného brlohu. Ani keď bol na mol opitý!

Svorka sa spoločne bráni pred nepriateľom... Vieš čo mi hovoria mnohí ľudia? Že keď boli na prechádzke so svojím psím bonsajom a napadol ich veľký pes, tak ten malý pankhart sa pridal na stranu psieho bitkára a ešte majiteľa hrýzol do členku. Vieš prečo ti to vravím, obraciam sa ku Klaudii? Pretože ľudia radi vravia, že ľudia a psi tvoria spolu svorku! Keby to tak bolo, tak by sa malý ratlajz postavil k svojmu človečiemu alfasamcovi a bránil by svojimi malými zúbkami ich svorku...

Členovia svorky sa sociálne učia. Bohužiaľ, ani len táto posledná podmienka funkčnej svorky nie je u mnohých psov splnená, pretože sú štence prirýchlo odtrhnuté od matky a súrodencov, a tak nemajú možnosť sa sociálne vzdelávať. Ja som predávala šteniatka desať, jedenásť týždňové, a nerobilo mi to problémy. A dobre vieš, že som mnohých odmietla len preto, že som mala podozrenie, že im tam bude zle. Nechcela som sa ich zbaviť rýchlo, len nech si naplním peňaženku. Ale sama vieš, že pre mnohých je suka len výrobný prostriedok a štence sú tovarom na sklade, ktorý starne a stráca hodnotu... Šupnú ich do výkupu a ešte sa chvália tým, že doma nezasýtia trh (takže bude po nich stále dopyt) a že majú za tri dni vyděláno toľko, koľko ja za pol roka. Aké tam sociálne chovanie?... doložím.

Vieš, čo je smutné, Klaudy? Spýtam sa ešte. Že síce hrdo tvrdíme, že všetko vieme, ale nedokážeme ani len dobre sledovať tú našu „svorku“ psov. Úplne každý nový majiteľ šteňaťa sa ma po krátkom čase spýta, čo má robiť, aby ho jeho šteňa rozpustilo nehrýzlo do nôh, do rúk a vôbec všade, kde dosiahne. A nerobí rozdiely ani medzi jemnou pokožkou na tvári. Vraj už skúšali všetko: hrešili ho a karhali. Vyťahali za kožu na krku. Nakričali na neho. Zbili. Povalili na zem na chrbát a odhalili mu brucho... (Tak ich to učia „slávni etológovia“ - a nemyslím tých skutočne známych s nobelovou cenou! Myslím tých pseudoetológov.) Ale vieš čo? Ani jeden sa nedokáže dobre pozerať. Lebo keby mal naozaj naštudovanú tú psiu svorku, o ktorej s hrdosťou vyhlasuje, že je jej súčasťou, tak by vedel, že toto na rozšantené šteňa nikdy! nezaberie. Že tieto hry sú v spoločenstve šteniat úplne bežné, pretože majú srsť a hrubšiu kožu, takže vôbec nechápu, že nás to bolí. Pokladajú to za normálne. A prečo ich karhať za niečo normálne? Oni v tom zmysel nevidia. Ale vieš čo zaberá? Keď je už hra príliš drsná a krutá, aj pre psieho brata či sestru, začne ten veľmi kvíliť. To je znamením, aby bol súrodenec ohľaduplnejší. Takže majiteľom radím – ak ťa tvoje šteňa začne hrýzť, začni hystericky jačať bolesťou! A vždy to funguje. Vždy! Pochopiteľne, čím skôr sa s touto jačiacou výukou začne, tým lepšie. Keď máš už nevychovaného polročného kavkazana, môžeš jačať koľko chceš, on ťa aj tak neprestane hrýzť. Ale ak to začneš praktikovať od začiatku, ako si šteňa prinesieš, veľmi rýchlo sa hryzavého zlozvyku zbaví...

Tak. A od svorky sme sa opäť dostali k výchove. Zakončím. Alebo skôr k pozorovaniu. Psov netreba študovať a porovnávať s múdrosťami v knihách. Stačí mať empatiu a pozorovací talent a uvedomiť si, že väčšinou to, čo vadí nám, vadí aj nášmu psovi. A ak ho máme skutočne radi, pretože o ňom s hrdosťou vyhlasujeme, že je člen rodiny, tak by sme mu nemali robiť zle, ani len z nerozumu. A vieš ešte čo? Niektorí psi skutočne sú členmi rodiny. A rodina je rodina. Nie svorka. Ale niektorí psi sú iba domáce zvieratá...

...prestávka skončila a my sme pomaly vrátili k povinnostiam...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?