Zápisky o zvieratkách – ako na agresívneho psa

Autor: Martina Tóthová | 3.8.2013 o 21:32 | (upravené 3.8.2013 o 21:39) Karma článku: 12,69 | Prečítané:  14643x

Nedávno som písala o tom, čo robiť, aby z vášho malého šteniatka nevyrástla neovládateľná psia obluda. Tiež som vám sľúbila pokračovanie o tom, čo robiť, ak sa stretnete s agresívnym psom...

 

V prvom rade by som chcela povedať, že táto téma je veľmi zložitá a obšírna a vydala by na niekoľko stránok - priam knihu (na ktorej práve pracujem), takže informácií bude menej a hlavne rozoberiem len niektoré situácie, do ktorých sa môže majiteľ so svojim psom dostať.

Tiež nie je jedno, s akým psom idete po ulici. Ak sa prechádzate s nemeckou dogou, nemusíte sa báť, že by jej rozzúrený ratlík ublížil, na rozdiel od situácie, keď idete po ulici s čivavou.

Kto bude chcieť, isto si v mojich pár riadkoch nájde niečo užitočné, kto bude chcieť kritizovať, tak ten si tiež nájde na kritiku množstvo materiálu...

Takže: čo robiť, aby ste stret s agresívnym psom obmedzili na minimum?

Vyhnite sa psom pusteným na voľno - bez ohľadu na veľkosť. V predošlom článku o agresivite som vám radila, nech sa váš pes zoznamuje s cudzími psami na ulici, alebo v parku. To platí. Mal by byť však pri ňom vždy majiteľ. Teraz mám na mysli psov osamotených. Tiež by ste mali byť znalí psieho jazyka a mali by ste vedieť rozlišovať, ako sa pes správa, keď je priateľsky naladený, napätý z neznámeho (tu sa zoznamovanie môže veľmi ľahko zvrtnúť v bitku), alebo k vám beží s jasným úmyslom „užiť si zábavu".

(Posledne spomenutí psi sú skôr takí, ktorých už poznáte z predošlých prechádzok. Jednoducho tí, čo si s tým vaším nepadli do oka a majú pocit, že konečne majú možnosť si svoje problémy spolu prediskutovať. Ak ich zbadáte skôr, ako oni vás, odbočte do inej ulice, „schovajte" sa za kríky, vyberte sa iným smerom...)

Ak sa na vás predsa len pes rozbehne, vyjdite mu v ústrety, zodvihnite ruky do výšky a kričte na neho - STOJ! ZMIZNI! VYPADNI! - väčšinu malých a stredných psov to odradí.

Opäť - je rozdiel, či sa na vás z brány vyrúti „pitbull", o ktorom viete, že jeho majiteľ sa s ním „odbavuje" na psoch (v takomto prípade vám táto taktika nepomôže), alebo z nezavretej bránky vyletí neurotický bastard, ktorý má pocit, že sa mu konečne naskytla príležitosť niečo si dokázať. (Tiež je mnoho psov, ktorí útočia aj na človeka. V prípade, že idete so psom je ich prvoradým cieľom pes, ale ak ste sami, „nepohrdnú" ani vami...)

Nie je na zahodenie (ak sa na vašej vychádzkovej trase pravidelne stretávate so psím nespratníkom), že si so sebou vezmete  natlakovanú sprejovú nádobku (napr. takú, s akou sa postrekujú izbové kvety proti voškám), do ktorej dáte vodu so šťavou citróna. Snažte sa, aby bola spŕška presná a zasiahla protivníkove oči. Neublíži mu, aj keď ho budú oči štípať. (Opäť hovorím o psoch, ktorí nie sú vedení svojim majiteľom na útoky voči iným psom. Tu na veľkosti nezáleží, záleží skôr na plemennej príslušnosti a predispozícii k útokom. Som si takmer istá, že staforda rozhodnutého zahryznúť sa do krku vášho psa, by táto spŕška neodradila. Môže ale odradiť aj veľkého psa, ktorý nemá v sebe tú... „potrebu" ako starford. Mnohí psi napádajú iných psov len preto, že sa ani jeden z nich nevie správať. Stretnú sa, nedokážu spolu komunikovať a „oheň je na streche".)

Môžete tiež chodiť na prechádzky s vychádzkovou palicou,  občas vás uchráni aj ruksak, či len sako, ktoré si vyzlečiete a na protivníka sa zaženiete. Tiež môžete mať so sebou sprejovú píšťalu, aké sa používajú pri športových podujatiach. Myslím si, že je drastické zatrúbiť touto píšťalou útočníkovi do uší - 120 decibelov „vystrelených" proti psovi - to je už poriadne „zaucho" - myslím, že môže aj ohluchnúť  (pozor na svojho psa), ale pravdu povediac, ak nebudem mať na výber, isto dám prednosť zdraviu môjho psa pred psím „anarchistom".

Niekedy stačí, ak naozaj vezmete svojho psa na ruky. Hoci som toto v minulom článku nespomínala, iba v diskusii, „zožala" som za túto radu od niekoho neskutočnú kritiku. Pochopiteľne, musíte vhodne vyhodnotiť situáciu:

Ak idem po ulici s maltézákom a vybehne na mňa bígel, maltézáka vezmem na ruky a bígla nakopem. Isto - aj bígel môže silno pohryznúť (človeka) (preto som zámerne vybrala bígla a nie napr ratlajza, ktorý síce tiež môže hrýzť až do krvi, ale nejaké traumy na svalstve nezanechá), ale ak sa sústredím a dám mu prvú ranu presnú a silnú, väčšinou ho od druhého útoku táto rana odradí.

Niekedy dokonca stačí, ak svojho psa „schováte" za chrbát (na vodítku) - proste sa pred neho postavíte a snažíte sa byť neustále medzi útočníkom a svojím psom. Aj táto taktika platí na psov, ktorí na vás neútočia s prvotným úmyslom zabiť vášho psa - skôr sú len nevychovaní, takže sa stret môže zvrtnúť v bitku. (Táto taktika je vhodná v prípade, že je na blízku majiteľ útočníka, takže ho môže napokon odvolať - či len odchytiť.)

Ak ale poznáte miesta, kde je naozaj agresívny silný pes (zámerne nepíšem staford, alebo pitbill, či iná „obluda"), ktorý našiel záľubu v zabíjaní psov, radšej sa týmto miestam so svojim psom vyhnite. Ak sa už stane, že sa predsa len ocitnete v takej situácii a je veľký nepomer síl - silný útočník, malý protivník - nepomôže vám zastrašovanie, sprej, často ani 120 decibelová trúba či kopanec... vtedy urobte to jediné, čo sa ešte dá: chyťte svojho psa a spolu s ním vlezte do prvého dvora, ktorý nájdete (pozor na psov na dvore!), prípadne prehoďte psa cez plot. Ak sa na vás ženie pes s jasným úmyslom zabiť vášho (malého) psa, riskujte radšej krik od majiteľa, prípadne zlomenú nohu psa ako jeho smrť. Ak sú šance vyrovnané a vy svojho veľkého psa nevládzete ukryť u susedov (prehodiť cez plot), aspoň ho pustite, aby mal väčšiu šancu brániť sa...

Ja osobne by som v tomto prípade volala 158-čku s tým, že onen pes napadol mňa - nech sa policajti ponáhľajú. A tiež by som po podobných zážitkoch zvážila nákup paralizéru, či kasera (dostrek až tri metre, vysoká účinnosť, nízka cena, dostať ho takmer v každom meste, kde sú poľovnícke potreby...)

Akonáhle sa dostanete bezpečne domov, ohláste výskyt agresívneho psa na ms. polícii (či inej inštitúcii na to určenej). Ak poznáte meno majiteľa - podajte na neho písomnú sťažnosť, aby sa ňou musel ms. úrad zaoberať, pretože agresívny pes je rizikom nie len pre psov, ale aj deti v okolí...

Tak, veľa šťastia, priatelia. (Isto vás napadne kopa možností, ako svojho psa uchrániť, ja som pre nedostatok času a priestoru, vybrala iba tie najpoužívanejšie.)

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?