Zápisky o zvieratkách – ako na svätý obrázok

Autor: Martina Tóthová | 7.8.2014 o 20:58 | (upravené 8.8.2014 o 0:05) Karma článku: 7,08 | Prečítané:  1026x

Zapovedala som sa, že už nechcem žiadnych psov. Ich stratu potom nesiem veľmi ťažko, ich smrť ma rozodiera na dreň. Ibaže...  

Ako to napísať?... Proste mi chýbajú moje maltézáčky Olwenka a Mimítko, šicka Joy-ka, či Atramentko... a tak som si povedala, že jeden psík by sa medzi našimi siedmymi  „stratil“.

Napokon (po štyroch neúspešných pokusoch o adopciu maltézáčky) som sa rozhodla pre „paškóta“  Benyho. Pravdu povediac – nemá zo škóta vôbec nič a Tomáš povedal, že vypadá ako bezdomovec. Ale práve pre ten „zanedbaný“ vzhľad a pre to jeho jedno „špicaté“ ucho (tak vravím svojim škótikom – špicaté uši) – druhé má zlomené – sa mi zapáčil.

Beny je pravý opak mojich – nemá rád blato! (o melónoch ani nehovoriac), je priateľský, neustále vrtí chvostíkom, s každým sa kamaráti... ako vravím – pravý opak rezervovaných, nezávislých, sebavedomých a lojálnych škótikov. A je viac než zrejmé, že má v sebe kus jazvečíka.

Ale o tom som nechcela. Beny sa v prvý večer správal pokojne aj keď troška neisto, ale práve „pre istotu“ všetko očúraval – hlavne Atlskové strategické miesta. Druhý deň nakukoval do otvorených dverí domu a teraz už spí pri mojej posteli, ako „anjel strážny“, ma všade nasleduje a hľadí na mňa, ako na svätý obrázok. Ak by  to vám lichotilo, mne teda nie. Nie je to o tom, že Beny zapadol a obľúbil si ma. Beny ma chce mať len pre seba a to sa mi nepáči. Hoci Atlasko nechodí do spálne a prinútiť ho vyskočiť na posteľ je nadľudské úsilie (proste to neurobí a ak chcem aby bol na posteli, musím ho vyložiť, na čo sa „zacerí“ a zoskočí), pristihla som ho, ako „spí“ na posteli! Proste mal pocit, že keď už je Beny bližšie (mňa), musí byť on aspoň vyššie (od Benyho). Keďže Beny bol zrejme tulák, povely a nejaké vychovanie mu nikto nedal a často ho musím upozorňovať viackrát. Moji poslúchnu na slovo a pociťujú môj zvyšujúci sa tón a opakovanie rozkazu ako niečo nespravodlivé – veď urobili čo mali. (Pochopiteľne, že Beny si z toho ťažkú hlavu nerobí.) A tak majú pocit krivdy. Hlavne Atlasko. A ja nemôžem (a ani nechcem) kvôli novému „kamarátstvu“ „zabudnúť“ na starých priateľov. Nemôžem „opustiť“ svoje „staré“ lásky za „niečo nové“. To sa proste nerobí! A tak sa im snažím venovať trošku viac. Svojou lojalitou ku mne a všetkým mojim „výstrelkom“ (častokrát 40 i 60 kilovým), ktoré tolerujú a bez reptania sa vždy zmieria s novou situáciou, si to zaslúžia. Ibaže vtedy nastáva problém, pretože môj nový „anjel strážny“ má pocit, že je to iba on!, ktorý je hodný nasledovania a obdivovania svojho „svätého obrázku“, a tak na mojich – hlavne na Atlaska, vrčí. (Aj práve teraz.) Nič viac. Pretože po prvých dvoch pokusoch Atlaskovi „niečo vysvetliť“, to Atlasko vysvetlil jemu. Skončilo to pohryznutým lícom a prednou labou – pochopiteľne u Benyho...  

Ja Benyho nezastávam, občas ešte aj odo mňa dostane po „čuni“ – u nás sa proste nevrčí! Hlavne nie na svojich!  Zdá sa vám to kruté? Mne nie. Beny je proste pre mojich prišelec, ktorého solidárne prijali medzi seba a mal by pochopiť, kde je jeho miesto. (Ďaleko, ďaleko vzadu...) A čím rýchlejšie to pochopí, tým lepšie pre všetkých. Hlavne pre neho. Ale aj pre mňa! Musím mať sto percentnú istotu, že môžem odísť hoci aj na celý deň a keď sa vrátim, nájdem všetko a všetkých tak, ako som ich zanechala. Teda živých a zdravých.

Preto sa uctievanie „svätých obrázkov“ u nás netrpí...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?