Zápisky z veteriny - mongol retardovaný

Autor: Martina Tóthová | 4.10.2014 o 19:53 | (upravené 6.10.2014 o 20:43) Karma článku: 13,42 | Prečítané:  13814x

Prvý deň po trojmesačnej maródke v robote. Dvaja kolegovia operujú, Julka ordinuje. Plná čakáreň.  Klientov s maródmi sa pýtam, ako im pomôžem. Možno chcú len vakcináciu, či kúpiť lieky, krmivo...

Dvaja chlapi – otec so synom držia v náruči psa. Vy čo potrebujete? Pýtam sa. Odpovedá starší – na sto percent má zápchu. Dobre, vydržte chvíľu...

Po niekoľkých minútach ich Julka volá dnu. Dopĺňam spotrebný materiál, a tak som svedkom vyšetrenia.

Julka: dobrý deň, aký má psík problém?  Starší muž: na 100 % má zápchu! Pred pár dňami jedol kosti a od vtedy mu je zle. Psík – taký „jazvečíkoid“, je schvátený, so zveseným chvostom, bez života. Julka berie teplomer a meria teplotu. Má vysokú teplotu – štyridsiatku. A veľmi bledé sliznice. A na konci konečníka necítim žiadne tvrdé kosti. Včera som  mu robil klystír, preto nič necítite, ale na 100 % má zápchu. Dal som teplú vodu, nastrúhal mydlo... To už nikdy takto nerobte. Ozvem sa a chcem pokračovať, že mydlo dráždi sliznicu čreva, ale nestihnem, pretože muž sa na mňa osopí: chovám psov 30 rokov a mám doma 40 kníh! Nepoučujte ma, ako mám robiť klystír.

Radšej dajte do vody olej, ten črevo premaže, kým mydlo ho iba dráždi. Pokračujem, akoby nič nepovedal.  Povedal som vám, že chovám psov 30 rokov a mám doma štyridsať kníh! Vy ma nemáte čo poučovať! Zvyšuje chlap hlas. Myslíte, že lekárske postupy sa časom nemenia? Pýtam sa ešte stále milo. Medzitým prináša Julka skúmavky na hematolku a biochemku a prosí ma, aby som jej pomohla s odberom. Ale psík má žilky na krivých nôžkach krivé a aj keď trafí hneď na prvýkrát, tak sa jej to proste v „zákrute“ zastaví. Pri druhom pokuse to už starší pán psychicky opäť nevydrží (mladší drží psa) a znova sa rozkričí: čo s ním robíte?! Mňa keby ste pichali aj desaťkrát, tak mi to nevadí, ale môjho psa týrať nebudete! Bohužiaľ sa psík myká a má krivé žilky, ťažko sa nám triafa. Oznamujem upokojujúco. Počúvajte ma sem! Ja chovám psov tridsať rokov a mám doma štyridsať kníh, tak mi nerozprávajte sprostosti o krivých kostiach! A neviem načo mu to tam musíte strčiť celé!  Potrebujeme mu odobrať krv a dať infúziu. Je dehydrovaný a musíme zistiť čo mu je. Oznamujem s „pokorou“. Julka čosi namieta, ale je za svoju krátku kariéru tak zaskočená hulvátsvom klienta, že má takmer slzy na krajíčku. Vy by ste to vôbec nemali robiť! Ste neschopné! (Muž kričí.) Kde je nejaký iný lekár?! Iný lekár tu nie je. Oznamujem. To je nehorázne! Zúri. (Už si to začínam aj užívať.) Aj v nemocnici, keď je nejaký... (muž zrejme hľadá vhodné slovo) mongol retardovaný, tak ho nepustia k pacientom!  (Je mi úplne jasné, že my dve s Julkou sme mongoli retardovaní a k jeho pacientovi sme sa nemali priblížiť ani na päť metrov.) Tridsať rokov chovám psov! Mám doma štyridsať kníh! Ale toto sa mi ešte nestalo! Mohli ste si vybrať inú ordináciu. Tu v meste ich je päť. Nikto vás nenútil, aby ste šli práve k nám. Vravím stále bez toho, aby som čo len o trošku zvýšila hlas. Keď prestanete kričať a sadnete si na chodbu, aby ste nás nevyrušovali, za chvíľočku to bude. To už je vrchol drzosti! Tentoraz sa ozve mladší muž, zdrapí psa zo stola, otočí sa na päte a bez pozdravu tresne dverami...

Julka stojí onemená, ale ja ju potľapkám po pleci, upracem stôl a zavolám dnu ďalšieho pacienta. Nič si z toho nerob. Takých ešte stretneš, vravím jej s úsmevom...

 

Dodatok: Otec so synom sa prechádzali po dvore asi hodinu. Potom dodupal dnu starší muž a zúrivo opäť spustil na Julku (tentokrát som ju už fakt ľutovala), že také správanie za tridsať rokov, čo chová psov, ešte nezažil, že sa o neho nestaráme, že si ho nevšímame, že jeho psa neliečime a že sa bude na nás sťažovať...

  

Z koprostázy sa „záhadným spôsobom“ vykľula otrava kumarínom, pes dostal infúzky, veľké dávky kanavitu a my sme zachránili psa arogantného chrapúňa. Nuž čo, niekedy musí byť človek aj (mongol) retardovaný, aby to všetko v práci vydržal...

 

PS: rozhodla som sa sem dať dodatok:  Keď sa muž vrátil z dvora s krikom, že si ho nevšímame, Julka mu oznámila, že predsa odišiel, a že ona už jeho psa liečiť nebude. Pacienta sa ujal Vlado, ktorý medzitým dokončil chirurgiu. "Sranda" bola v tom, že napokon on "triafal do krivých kostí" štyrikrát! (Ale pán mal k nemu zrejme väčšiu dôveru, alebo rešpekt, pretože ani nemukol.) Nuž a pri následných kontrolách už starší pán len čakal so psom vonku, kým príde na nich rad (čo ak by náhodou stretol nejakého mongola retardovaného? - To viete, že stretol, predsa si takú príležitosť - usmiať sa na de bila - nenechám ujsť) a mladší len poslušne čakal a robil, čo mu prikážem...  Aj tak si myslím, že viackrát nás už nenavštívia. Ale... nechám sa prekvapiť...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?