...Napokon, ako vždy, skončilo naše rozprávanie pri psom žrádle. Vierka mi vysvetlila, že ich pes je preto taký krásny, lebo dostáva: iba granule! Chudák. Povzdychla som si. Ná, čo mu mám dávať?! Neviem jak tvoj, ale moji psi sú stále mäsožravce. Vravím jej a dvojgeneračná rodinka sa na okamih zamyslí. Na to si chlapec povzdychne, že on by aj kŕmil psa mäsom, ale na to im, bohužiaľ, financie nestačia. Tak som mu malou násobilkou vyrátala, že stačia...
Večer, keď som si robila poriadok v počítači medzi „papiermi“, našla som tam rozbor granúl svetovej značky starý tri roky. Myslím si, že za ten čas sa na oných granuliach nič nezmenilo. Preto vám ten rozbor teraz ponúkam tak, ako som ho pred tými tromi rokmi napísala. Prepáčte mi tie komentáre v zátvorkách. Nedokázala som sa udržať.
Takže tu je zloženie vysoko „kvalitných“ granúl svetovej značky, o ktorých výrobca tvrdí, že sú plnohodnotnou stravou, a že okrem nich už pes nič nepotrebuje:
kuracia múčka, hnedá ryža, ryža (aká? Modrá? Červená? Zelená?), kurací tuk, kukuričný lepok, prírodná kuracia aróma (to je prosím pekne, čo? Existuje v prírode čosi ako kuracia aróma? To zamávali sliepkou nad kotlom v ktorom varili granule? Alebo je to kurací prd? Veď ten by sme mohli pokladať za prírodnú kuraciu arómu.), ovsené vločky, sušené repné odrezky, sójový olej, ančovičky, sušené pivovarské kvasnice a rôzne umelé vitamíny, soľ , sušený vaječný bielok, extrakt z rozmarínu.
Tak si rýchlo spravme malú analýzu: kuracia múčka – to je pomletý odpad, ktorý sa nedá použiť v potravinách pre ľudí – paprčky, zobáky, perie, vnútornosti, hrubý separát a pomleté kosti. Všetko samé výživné potraviny. Potom dva druhy ryže – hnedá a neviemaká, kukuričný lepok – je to vlastne pružné rezíduum ostávajúce po vymytej kukuričnej múke. Obsahuje veľa škrobových sacharidov. Touto lacnou rastlinnou látkou môže výrobca výrazne zvýšiť podiel celkových bielkovín. Niektoré odrody kukurice obsahujú totiž až 25 % bielkovín. Repné odrezky – obsahujú zvyšky cukru, takže sú pre psa nezdravé a návykové a okrem toho je to čistá vláknina, takže balast, ktorý pes nevyužije, iba cez neho prejde, ako cez odpadové trubky. Sójový olej - ak si dáte tú námahu a čo-to si naštudujete o sójovom oleji zistíte, že je to vlastne odpad. Kedysi firmy za jeho likvidáciu platili, kým neobjavili jeho použitie v stužených tukoch a psích granuliach. Napokon stále prichádzam k záveru, že výrobcovia potravín predkladajú ľuďom i psom stále rovnaké svinstvá. Ančovičky čí výťažok z rozmarínu sú zase iba vlákninou, ibaže v nepatrnom množstve. Pivovarské kvasnice. Obsahujú až 45 % bielkovín a tak sú tiež náhradou za tie „vyššie“ živočíšne bielkoviny. „Fanúšikovia“ kvasníc veria, že posilňujú imunitný systém a odpudzujú blchy a komáre. Oponenti zase upozorňujú, že kvasnice nadúvajú a môže hroziť tympania a torzia žalúdka...
Čo ale mňa zaráža najviac je fakt, že majoritný podiel v krmive tvoria obilniny a rôzne rastlinné produkty. Ale veď nás stále učia, že pes je mäsožravec. Alebo mi niečo za posledné roky uniklo? Žeby Darwinova evolučná teória v praxi? (Z mäsožravca sa postupne na granuliach vyvinul bylinožravec?)
Ak ho budem kŕmiť týmito granulami, ktoré sa všeobecne pokladajú za veľmi kvalitné, aký bude rozdiel v tomto kŕmení a v tom, keď hospodár (pred „sto“ rokmi) na dedine hodil svojmu psovi zvyšky a odpad z kuraťa, alebo králika a zabaril mu hrnček kukuričného šrotu, do ktorého nalial zvyšky polievky z kuchyne? Že tam nebola modrá ryža? Že tam neboli ančovičky? Možno pes pochrúmal spadnuté jabĺčko a vytiahol si zo zeme mrkvu. A nemyslím si, že v tom bol nejaký rozdiel. Ba áno. Pes z dediny, kŕmený „iba“ šrotom a zvyškami z kuchyne sa vyhol chemickým arómam, farbivám ale aj konzervantom. Takže sa napokon stravoval zdravšie a mnohokrát lacnejšie.
Česť jeho pamiatke...