Je nám úplne jedno, o aké zviera sa jedná, vždy sa mu snažíme pomôcť najlepšie, ako vieme. Minule sa ma niekto spýtal – ale vy malé zvieratá „neriešite“, však? (Už samotné slovo: riešiť na „prudí“. Ľudia stále niečo riešia, alebo neriešia – ako by to bolo synonymom na všetko.)
„Riešime“. Tu je pár vyriešených príkladov.
Potkaník. Do ordinácie doslova vtrhla mladá slečna s bezvládnym potkanom v ruke počas obednej prestávky a hystericky kričala: prosím vás, pomôžte mu, nedýcha!... Kým sme ho zachraňovali, plakala tak srdcervúce, až mi pukalo srdce. Myslím, že mnohí ľudia tak neplačú ani nad hrobom svojich príbuzných... Potkaníka sme síce prebrali, ale prežil len pár hodín – mal poškodený mozog...
Škrečka priniesol otec so synom. Syn mal cca 20, teda žiadne bábo. Vraj na boku niečo má – asi nádor, asi rakovinu. Z nádoru sa „vykľul“ absces a po pár dňoch bol škrečok zase fit...
Ďateľ. Našiel ho pán, ktorý sa k nám práve vybral s mačiatkami. Zrejme vletel do auta. Vyspal sa u nás (ďateľ, nie pán), oddýchol a odovzdali sme ho ochranárovi, ktorý sa o neho postaral a potom vypustil do prírody.
Mačičky. Dokážu neuveriteľne statočne trpieť. V poslednom čase „riešime“ samé zlomeniny. (Aj teraz jednu máme – vypadla z ôsmeho poschodia, má zlomené obe zadné nohy – fotky som zabudla v robote.)
Malí psíci/šteniatka – vás okamžite „zlomia“ svojím trpiteľsko-vyčítavo- odovzdano-odpúšťajúcim pohľadom. Máte pocit, že by vám vyložili srdce na dlaň... a vy tiež...
... je úplne jedno, aké zvieratko k nám donesiete. S menšími sa horšie manipuluje, horšie sa operujú či všeobecne prezerajú a (občas) aj diagnostikujú. (Pamätám si na malého chameleónika, ktorý bol tak odvápnený, že mal zlomené všetky štyri nôžky...)
Nám je úplne jedno, aké máte zvieratko. Starajte sa oň, ako by to bolo to naj !...