reklama

Zápisky z veteriny – hryzie

Stretli ste už človeka, ktorý vám bol podozrivý tým, že bol priveľmi opatrný? Premeriaval si vás pohľadom, obchádzal vás v oblúku a neustále vás podozrievavo sledoval, akoby sa vás bál, aj keď ste mu nič nerobili?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Nie?... Máte šťastie. Isto by sa ho mnohí z vás (asi hlavne ženy) dosť báli – najmä ak by boli na onom mieste samé a zmrákalo by sa. Proste človek, ktorý sa nechová normálne je vždy podozrivý.

Vždy! A každému!

Raz som v Španielsku cvičila veľkého, silného a priveľmi temperamentného nemeckého ovčiaka. Keď som sa s ním vrátila do hotela, Zuzka sa ma pýta – ako sa ti s ním robilo? Dobre. Odpovedám. Nehrýzol ťa? Nie. Lebo on je strašná sviňa! Doložila. Zuzka!, prečo si mi to povedala?! Vravím vyčítavo. Už sa ho budem vždy báť! (Nebála som sa, ale už som bola vždy opatrná. A byť opatrná, je „zlé“...)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Občas prídem do roboty a nájdem tam ustajnených našich nových pacientov. Skôr, ako si prečítam prijímacie formuláre, tak sa im prihovorím, „skúmam“ ich pohľadom, nadväzujem prvé kontakty, odhadujem ich, väčšinou otvorím klietky a pohladkám ich, ponaprávam kanyly, prikryjem, vyčistím... proste robím čo treba a čo ma baví. Mnohokrát sa stane, že ma stretne kolega, ktorý je už v práci a vraví – ako sa tvári? Tento?, odpovedám, je v pohode. Taký milý. Prečo? Lebo hryzie! Ano?!... Zadívam sa na prijímací formulár, kde okrem základných údajov o majiteľovi a psovi a jeho diagnóze sú aj rôzne poznámky. Často je v nich napísané – HRYZIE!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V skutočnosti psov, ktorí „naozaj“ hryzú je mizivé promile. Väčšinou sú to len úbožiatka, ktoré sú ubolené, vystresované, v cudzom prostredí plnom cudzích pachov, feromónov bolesti, stresu a strachu, občas aj hladné (pred chirurgickým zákrokom) v psychickom nepohodlí... a ešte sa k nim približujú obrovské bytosti, ktoré ich „trápia“ a sú podozrivé práve preto, že sú až priveľmi opatrné...

A tak sa občas z formuláru dozviem že 6 alebo 9 mesačné šteniatko, ktoré má fraktúru femuru HRYZIE!!! (a všetci k nemu a priori pristupujú ako k zločincovi), hoci stačí byť milý, láskavý, troška ho povzbudiť, aby sa nebálo a hlavne byť opatrný a nežný, lebo zlámaná noha strašne bolí. (A kto z nás by nejačal a „nehrýzol“, keby nás chirurg vyšetroval veľmi drasticky?!)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naposledy túto „zázračnú formulku“ vravel našej mladej kolegyni sám majiteľ, a aby to pochopila (a napísala do protokolu), tak jej to zopakoval niekoľkokrát. (Pochopila a napísala 5 cm písmom!) Psovi nasadil náhubok, „popremotával“ ho s obojkom (aby si ho ten chudák náhodou nezvliekol) a obojok utiahol tak, že pes síce mohol dýchať, ale určite nemohol prehĺtať. (No a vy sa v takejto situácii tvárte pokojne a buďte milí k svojim „ošetrovateľom“!) Pridal mu do klietky misku s vodou a druhú misku s granulami, ktoré boli také veľké, že cez oká košíka neprešli – ale – ako poučil kolegyňu, ktorá ho neskoro v noci prijímala – aby ich aspoň cítil!...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som ho tak skoro ráno našla, keď som prišla a išla som ho vyvenčiť.

(To viete, že bol vďačný za vľúdne slovo a nežné dotyky...) Obojok som mu upravila na správnu veľkosť (hoci košík som mu nechala, lebo to bol veľký pes a aj „varovný“ hryzanec z bolesti človeku dokáže ublížiť – hlavne, keď ako ja, má holé ruky s AV fistulou na zápästí...) Ale pred slovíčko HRYZIE v prijímacom formulári som dopísala predponu a neodpustila som si poznámku pre kolegov...

 ...Po mnohoročných skúsenostiach v práci si prijímacie formuláre čítam zásadne až po prezretí a nadviazaní prvého kontaktu s pacientom, aby som sa nedala zmiasť DEZinformáciami, ktoré nám poskytne majiteľ. Nechcem totiž zbytočne vzbudzovať strach a obavy v tvorčekovi, ktorý sa beztak už veľmi bojí a priveľmi trpí. (A verte, že ak nejaký pes skutočne hryzie – útočí, tak to okamžite poznám aj bez „výstražných tabúľ“!)

Nuž a na záver – skúste byť aj vy k svojim psíkom milší a všímavejší. Možno zistíte, že sú to celkom príjemné a láskavé duše. A že nám nemusíte prízvukovať, že (ne)hryzú!...

Obrázok blogu
(zdroj: MT)
Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu