Prvýkrát ho dobre zdokumentovala a popísala po dlhoročných skúsenostiach Mata Tóthová (Slovakia). Najvnímavejšie na toto ochorenie sú práve škótske teriéry, u ktorých sa choroba veľmi často objavuje už v útlom detstve. Choroba sa vyskytuje aj u iných teriérov a často na ňu ochorejú aj iné psie plemená (hoci niektoré plemená / jedince sú na mlákovírus rezistentné - napr. maltézske psíky).
Spôsob nákazy: Vektor doteraz nebol objavený, a tak je prenos nákazy stále neznámy. Je iba dobre zdokumentovaný fakt, že mnohé zdravé jedince sa pri chorých stávajú náladové a náchylné na toto ochorenie a podliehajú nákaze v priebehu krátkeho času – (rádovo v minútach až sekundách).
Príznaky choroby: Ochorenie sa prejavuje nutkavými stavmi prebrodiť akúkoľvek mláku v akomkoľvek fyzickom i psychickom rozpoložení pacienta, za akéhokoľvek počasia a v ktoromkoľvek ročnom období či kúte sveta. Ochorenie sa vyskytuje celoročne a často je zaznamenané až sto percentné nakazenie chovu! Choroba postihuje všetky jedince bez rozdielu veku, pohlavia či farby srsti. V mnohých chovoch škótskych teriérov je ochorenie už geneticky podmienené a v týchto chovoch nákaza prepuká u zvierať mladších ako 8 týždňov – pričom inkubačná doba je šesť až osem týždňov – prenos z matky na plod! U postihnutých jedincov je pozorovaná zvýšená tepová frekvencia a nepokoj v blízkosti mlák a snaha mláku čo nedôkladnejšie preskúmať. Ďalej je to neprimerané, až afektívne chovanie, keď nakazené zvieratá nemôžu podľahnúť svojmu nutkaniu. Často sú zaznamenané hlasové prejavy ako vytie, skučanie či štekanie, občas sa vyskytuje zvýšená salivácia (slintanie). Vždy je prítomné aj fyzické úsilie – hrabanie či ťahanie na vodítku. Postihnuté zviera je v danom okamihu hluché a slepé k akýmkoľvek snahám a žiadostiam / povelom majiteľa, ktorý sa snaží zo všetkých síl tomuto konaniu zabrániť. Je totiž dlhodobým pozorovaním dokázané, že obsesívne chovanie – nutkanie po mlákach – sa vekom iba zhoršuje. Mlákovírus je veľmi mutagénny, a tak sa ochorenie môže prejaviť rôznymi klinickými príznakmi – nutkaním prejsť akoukoľvek (čistou i špinavou) vodou – mlákou, bačorinou, stokou, rybníkom a jazerom, horským plesom, potôčikom, horskou bystrinou, riekou, dokonca sú zaznamenané časté prípady, kedy nakazené jedince bezcieľne prechádzali morským pobrežím tam a späť. Tiež sú dobre zdokumentované prípady, keď chorý jedinec neustále „napáda“ záhradnú hadicu, vodný rozprašovač, alebo sa snaží dostať do fontány, záhradného jazierka, bazéna či detského bazénika, či len lavórika, alebo vedra s vodou. Veľmi častá je snaha postihnutých jedincov venčiť sa za najväčšieho dažďa.
Liečba: Veľmi dôležitá je okamžitá a celoživotná izolácia postihnutého zvieraťa od zdravých zvierat, hoci z praxe je zaznamenaných množstvo prípadov, kedy bolo toto opatrenie neúčinné a choroba prepukla v celom chove. Bohužiaľ medikamentózna liečba nie je úspešná, keďže na toto ochorenie nebol doteraz vynájdený vhodný liek. Z praxe je zrejmé, že akékoľvek zvyšovanie imunity postihnutého jedinca prejavy choroby nepotláča, ale naopak ich zvyšuje!
Prevencia: Jedinou účinnou prevenciou pred mlákovirózou je nekupovať si škótskych teriérov, nech by zviera pochádzalo z akéhokoľvek štátu či chovateľskej stanice! Ak už týchto psov vlastníte a choroba sa klinicky prejavila, je vhodné priebeh choroby netlmiť, ale príznaky iba pozorovať, prípadne sa pridať k postihnutému zvieraťu a „prispieť svojou troškou do mlyna“. Je dovolené príznaky choroby zdokumentovať – zápisom do denníčka, prípadne ich namaľovať, fotografovať, farbisto popisovať príbuzným, známym, majiteľom zdravých zvierat, alebo veterinárnemu lekárovi, ktorému pôjdete svojím popisovaním choroby na nervy. Vhodné je zviera správne kŕmiť – najlepšie je surové mäso a „surová“ voda (z mláky!), dopriať mu dostatok vhodnej pohybovej aktivity – naháňanie mačiek, lovenie myší, vyhrabávanie polmetrových dier v záhrade a na dvore a tiež primeraný odpočinok – vo vašej posteli. U jedincov postihnutých týmto vírusom je zaznamenaná nechuť nechať sa po prejavoch choroby okúpať, osprchovať, či nejakým iným spôsobom očistiť ich telo od blata. Autorka sa domnieva, že choré jedince podvedome cítia, že zbavením ich tela špiny sa choroba zmierňuje, a tomu sa bránia zo všetkých síl. Mlákovírus totiž postihuje CNS (centrálny nervový systém) jedinca, takže zviera už nedokáže rozumne uvažovať. Autorka je tiež toho názoru, že mnohí vlastníci takto postihnutých zvierat časom strácajú súdnosť a svoje zvieratá v klinických prejavoch mlákovirózy podporujú! Domnieva sa, že ide o vzácny medzidruhový prenos mlákovirózy zo psa na človeka (vektor neznámy)! Doteraz však neboli vykonané žiadne relevantné klinické štúdie a testy, ktoré by túto teóriu potvrdili...
Ako uvádza sama autorka vo svojom článku – výskumy ďalej pokračujú.
Záver: Boh s vami priatelia, ak váš pes ochorie touto strašnou a nevyliečiteľnou chorobou!...
Obrazová dokumentácia:
(Autorka zároveň upozorňuje na zákon o autorských právach, takže žiadnu časť jej výskumnej práce nemožno bez jej súhlasu kopírovať a publikovať v akejkoľvek forme!!!)
