Martina Tóthová
Zápisky z veteriny - čiarky v kolónke
Pred desaťročím som raz povedala Vladovi: Vlado, uvedomil si si niekedy, aké je naše pracovisko smutné? Koľko zvieratiek tu vypustilo dušu? Koľko je tu nahromadenej bolesti a smútku?...
Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pred desaťročím som raz povedala Vladovi: Vlado, uvedomil si si niekedy, aké je naše pracovisko smutné? Koľko zvieratiek tu vypustilo dušu? Koľko je tu nahromadenej bolesti a smútku?...
Chcem sa s vami podeliť o tri krátke príbehy. Všetky sa stali nedávno a všetky majú niečo spoločné. Aspoň mne sa tak zdá...
Môj priateľ, Zarin majiteľ, si raz „posteskol“, že by si Zaru veľmi rád vzal k sebe do Írska. Na moju otázku – čo ti bráni?, odpovedal, že ja by som to nepochopila. Vraj je tam všetko podľa predpisov...
Dedo môjho priateľa mal štyridsať päť rokov, keď narukoval do Prvej svetovej vojny. Keď sa vrátil, všetko ľudské a človečenské v ňom bolo mŕtve.
Občas sa ma ľudia zvyknú pýtať, aké naj- exotickejšie/ väčšie/menšie zviera sme ošetrovali... Nikdy sme neuvažovali nad nejakým naj...
Píšem to každý rok. Každý rok sa to opakuje. Vždy keď prídu teplá, (nielen) psi kolabujú. Včera som za päť minút strčila do vychladenej operačky (bohužiaľ klímu máme len v operačkách) troch psov a ich šesť majiteľov.
V práci je veľa ľudí, a tak vybavujem čo sa dá. Ja chcem iba odčervovacie tabletky. Ohlási sa jedna pani. Poďte. Pozvem ju do vyšetrovne a zavriem dvere.
V piatok ma Vlado privíta otázkou – koľko máš psov? Od nedele desať odpovedám. A veľkých na transfúziu? Vyzvedá. Ja len jedného, ale ak potrebuješ, zoženiem tých, čo chodia na cvičák.
Vraví sa, že aj majster tesár sa utne. A viem, že aj keď človek žije so psom celý život a stará sa o neho najlepšie ako vie, aj tak sa občas „vloudí“ nejaká chybička.
Pamätám na čas, kedy sa diskutovalo o navrhovanom zákone na ochranu zvierat (ktorý bol neskôr tuším zrušený).
Ležím v posteli. Žabka mi vytrvalo oblizuje ľavú ruku a snaží sa mi z nej usilovne „vyhrýzať blchy“.. Chúďa, netuší, že bezúspešne. Napadne ma, ako mohol niekto toto psíča vyhodiť...
Dnes za mnou prišla na cvičák bývalá spolužiačka. Vraj si nevedia rady s mladým nevychovaným ovčiakom. Spolu s ňou prišla aj jej dcéra s manželom a svojimi dvomi psíkmi. A tak sa naše školenie nieslo v rodinnom duchu.
Sedím v kresle na chodbe nemocničného oddelenia a čakám na lekára. Kedysi som tu ležala. Oproti mne prichádza sestrička. Pozdravím. Kývne hlavou a zahne do vyšetrovne.
Pred dvomi týždňami sme mali v robote za pacienta yorka, ktorý si na prechádzke strčil nos pod ohradu, kde mu ho celý odhryzol nejaký veľký pes. To zranenie bolo na eutanáziu.
Včera ma Maťa vzala na výlet. Šli sme aj do nákupného centra, kam občas chodievame, keď sme v Nitre. Musím povedať, že som dávno nebol taký znechutený.
Nedávno k nám prišiel pán s boxerkou. Bola vo veľmi zúboženom stave, neopísateľne chudá, ledva stála na nohách.
Bojím sa, že tento článok bude vypadať ako leták na „nepriateľskom území“ z ministerstva propagandy, ale musím ho napísať, lebo to tak cítim...
Smrti netřeba se báti, věřte mi, neboť jste-li vy, není smrt, a je-li smrt, nejste vy. Samoty je třeba se báti, věřte mi, neboť není nic strašnějšího, než být sám ve světě bez lásky a něhy matky, sestry, milenky, bez lásky a oddanosti otce, bratra, přítele, sám s lítým hladem, nepřízní počasí, nenávistí okolí, žárem horečky a mokvajícími ranami…
V poslednom čase sa „roztrhlo vrece“ s chorými mačičkami. Mnohé pochádzajú z Mačacieho raja – občianskeho združenia, ktoré sa o opustené mačičky stará...
Prvý deň po trojmesačnej maródke v robote. Dvaja kolegovia operujú, Julka ordinuje. Plná čakáreň. Klientov s maródmi sa pýtam, ako im pomôžem. Možno chcú len vakcináciu, či kúpiť lieky, krmivo...