Konečne sme všetci a púšťame sa na plno do práce, aby nám to odsýpalo.
Práve chystám na pruhy, keď z prípravovne počujem mladý hlas:- Máme ho len asi týždeň, tak nevieme, ako sa o neho starali pred tým. Je nejaký zoslabnutý. A večer mu vypadol jazyk a nevedel si ho dať naspäť. Preto sme aj prišli.-
Aj keď robíte na veterine, takéto vety nepočujete každý deň a keďže mám už nachystané, zvedavosť ma vyháňa obzrieť si pacienta, ktorému :,,vypadol jazyk a nevie si ho dať späť.“
Ak čakáte, že to bude nejaký podivný tvor, tak sa ani moc nemýlite. Chameleóni k nám často nechodia. Tento je maličký, zoslabnutý, jazýček si pricvikol papuľkou.... kolega mu opatrne otvára čeluste, čistí mu papuľku od hliny s zasa opatrne mu strká jazyk dnu. Chameleómovi sa uľaví. Malý jašterko má avitaminózu a nedostatok kalcia- všetky jeho nožičky sú zlomené- a následne zrastené, takže má na nohách pakĺby. S tým sa už nedá nič robiť. Môžeme ho už len nadopovať vitamínmi, dostane kalciové injekcie, Igor im radí, čím ho majú kŕmiť a ako často chodiť na dopĺňanie vitamínov .
-Môžem si ho na chvíľku podržať?- Pýtam sa slečny, ktorá sem prišla spolu s priateľom. Opatrne beriem do rúk krehkého jaštera a sledujem jeho chápavé nožičky, ako sa snažia oblapiť moje prsty. Keď vylezie na zelenú blúzu, zmení farbu.
-Keď už ho máš v ruke, podrž ho. Dám mu dve injekcie. –Povie Igor a do zadných nôh mu inzulínkou pichá , čo treba. Po procedúre pohladkám malú hlavičku, ktorej jedno oko sa upiera na mňa a druhé niekde cez okno. Vrátim ho späť majiteľom, ktorí majú o jeho zdravie strach. Vložia ho do krabice a o chvíľu odchádzajú.
........Lekári pomaly vybavujú pacientov, pruhy sú už dávno zoperované a už aj ďalšie plastiky viečok. Ja pomáham raz jednému, raz druhému, robím, čo treba, keď odrazu niekto zúrivo klope na dvere.
Dnu sa náhli pani, na rukách má bieleho (krvavého) pudlíka.
-Boli sme na prechádzke, keď nás napadol......väčší pes.- (teraz už naschvál nepíšem, aké to bolo plemeno, lebo aj tak je na nich medzi ľuďmi hon, ako na čarodejnice.)
Vlado práve popíja kávu na záhrade, ohlásim ho a dáme sa do ošetrovania pudlice. Pudlík je zošokovaný, dávame mu kanylku púšťame infúziu a začíname s ošetrením. Podľa klinickej prehliadky je úplne jasné, že sa jedná o otvorený pneumotorax( pneumotorax- kolaps pľúc- vznikne pri poranení, keď sa do hrudnej dutiny dostane vzduch.)
Okamžite mu tlakovým obväzom obväzujeme hrudník a po injekciách ju ukladám do klietky. Zakrývam ju dekou ( aj klietku zakryjem, aby bol psík v kľude a nik ho nevyrušoval.) Vypisujem prijímací formulár a rozrušenú pani posielame domov s uistením, že u nás bude psíčkovi lepšie, bude monitorovaný a o každej zmene jeho zdravotného stavu ju budeme informovať a tak pani aj keď neochotne, predsa len odchádza.
Celý deň psíka kontrolujeme, ošetrujeme ho a jeho stav sa stabilizuje. Veľmi ma to teší, lebo sme už mali viac psíkov s pneumotoraxom, ktorí také šťastie nemali a svoj boj o život prehrali.
Pani počas dňa viackrát telefonuje a ja jej stále vravím v podstate to isté- stav je stabilizovaný, nezhoršuje sa a k otázke, či bude psík žiť sa teraz dá vyjadrovať len veľmi ťažko.
Vybavujeme mačičky, zasa chystám na ingvinálne pruhy ( slabinové, ale veľa ľudí im vraví ,,individuálne“ namiesto ingvinálne) šteniatkam, ktoré majiteľ priniesol špinavé od hnoja, moču, blchavé a zanedbané... viem, že skončia v niektorom výkupe, len mi nejde do hlavy, kto takéto úbožiatka kúpi.
(Raz k nám muž priniesol šesťtýždňové šteniatko francúzskeho buldočka- sučku. Vážila 93 dekov- namiesto obvyklých troch kíl. Celá merala len asi 20 centimetrov a hlavu mala k svojmu zúboženému telíčku nepomerne väčšiu. Na moju otázku, prečo je taká, mi odpovedal, že :- stále grcá a sere ( rozumej- hnačkuje). V ten deň ju priniesol zaočkovať (!)
Povedala som mu, že z toho šteniatka už nikdy poriadny psík nebude a on ma odbil, že veď on si ju predsa nechce nechať na chov, ale že ju predá.
-A komu?- Pýtam sa neveriacky, lebo si neviem predstaviť nikoho, kto by za také stvorenie dal nie tristo euro, ale ani tridsať.
-Do výkupu!- Odpovedá mi tak sebavedomo, ako keby to bola najnormálnejšia vec na zemi a to len ja som taká sprostá, že to neviem.)
Je obed, dávame si čínu a mne volá na súkromný telefón Robo, majiteľ nemeckej dogy Adely, ktorej Vlado robil plastiku očí, lebo mala entropium . Potrebuje vybrať stehy.
-Tak prídi,- vravím mu. –Teraz je tu málo ľudí.-
-Už som v čakárni.- Vraví do telefónu.
Idem ich privítať do čakárne. Adela sa teší, skáče po mne, mláti ma chvostom, slintá mi po šatách a aj keď som pri výcviku na ňu veľmi prísna, nevidno, že by mi to mala za zlé.
-Prestať! Ľahni si!- Velí jej Robo a Adela poslúchne. Chválim ho, že vo výcviku pokročili.
-Každý deň poctivo trénujeme.- Chváli sa .
Volám ich do vyšetrovne, Robo ( lekár) Adelu ukľudňuje, lebo baštrngovať takému aktívnu psovi tenkými ostrými nožničkami tesne pri očiach môže viesť k úrazu. Keď spí, vykladáme psa veľkosti poníka na stôl a vyberám jej stehy. Oči má pekne zahojené, aj keď si myslím, že neskôr bude musieť ešte absolvovať operáciu na korekciu spodných viečok, lebo na tých má ektropium. ( takzvané otvorené oko). Pichám jej antisedan, aby sa skôr prebrala z narkózy a idem sa venovať ďalšej činnosti, lebo aj keď je obed, práce je u nás stále dosť.
....... Znova niekto zúrivo klope na dvere. Tentokrát to nie je nič súrne, iba náš priateľ policajt. Priniesol vzorku moču, lebo jeho psík mal močové kamene, nejakému inému máme pichnúť vakcínu proti borelióze a ešte potrebuje nejaké potvrdenia na presun. Všetci lekári sú vyťažení, každý má ,,rozrobeného“ minimálne jedného pacienta a tak ho volám, že mu spravím kávu.
-Nejdem, lebo sa ponáhľam a už som mal dnes dve.- Odbije ma. Práve ide okolo Jurko do labáku s krvou. Policajt ho zastaví a chce, aby sa venoval jemu.
-Vydržte! Nemôžem. Musím dať odstreďovať túto krv...-
-Ale vieš čo máme v zmluve?!- Kričí policajt už iba Jurkovmu chrbátu.
-Čo?- Pýtam sa zvedavo.
-Že nás ošetríte vždy prednostne! Sú aj iní lekári, ktorým môžeme dať zarobiť, keď porušíte zmluvu!-
-Čo si dnes taký nabrúsený? Nestačí, že Jurko je nervózny? Ukáž sem, ja pichnem tú vakcínu, potom si dáš kávu a keď bude niekto voľný, dokončíme to.- Chlácholím ho.
-Nechcem kávu! Som unavený! Idem z výjazdu... kde je Robo?-
Ale ide so mnou k autu, vyberá psa, ktorému pichám vakcínu, beriem mu z rúk pracovné knižky, do ktorých sa všetko píše a volám ho do ,,obývačky“, kde to budem potvrdzovať so slovami:- No poď na tú kávu.-
-Maťa.......! Neprovokuj!-
Ale ide so mnou a ja si cestou beriem pečiatky. Objaví Roba s sťažuje sa, že musí čakať na vyšetrenie moču.
-Na čo to potrebuješ?- Pýta sa Robo. –Ja už si nepamätám čo tomu tvojmu psovi bolo.-
-Chcem vedieť, či tam nie sú STRUVIDI.- Vraví.
-STRUVITY.- Opravujem ho. Zase sa na mňa zaškaredí.
-Myslíš tých STRUVIDOV, čo boli keltskí kňazi?- Pridáva aj Janko ,,svoju trošku do mlyna“ , aby som ho nepodpichovala sama. Je to náš kamoš a vieme, že si to môžeme dovoliť. On nám to často opláca rovnakou mincou.
-Vy ste dnes nejakí pregnantní!- Vraví urazene.
-A čo si predstavuješ pod pojmom pregnantný?- Pýta sa Robo.
-No takí, čo používajú veľa cudzích slov.-
-Ano? A ja som si až doteraz myslel, že je to po anglicky: tehotná.- Zase vraví Robo. –Brucho na to síce mám, ale pregnantný nie som.-
Pozriem pobavene na policajta. Mávne nad nami rukou a zdvihne sa.- Radšej idem od vás preč!-
-Nechceš kávu?- usmievam sa. Jurko práve prechádza okolo do infekčky a tak sa náš zelený( ktorý je v čiernom) kamoš na neho osopí:- Našiel si v tom moči niečo?!-
-Nič. Je čistý ten moč.-
-Tak to zapíš do knižky!- Vyštekne na Roba.
Robo všetko zapíše, opečiatkuje a ja ho vyprevádzam von.
-Nehnevaj sa Maťka,- vraví mi cestou ku dverám. –Som unavený a ešte mám veľa práce.-
-Ja sa nehnevám. Ty sa nehnevaj, že sme si ťa doberali.- Vyjdem s ním až k autu. Bozkáme sa na rozlúčku. Cestou späť ma pristavujú klienti:- sestrička, ja potrebujem kúpiť len granule.- Vraví jeden.
-Tak poďte.-
-Ja len tabletky na odčervenie.- Vraví druhý.
-Poďte aj vy.-
-Sestrička ja sa chcem len informovať....-
-Počkajte chvíľku. Vybavím toto a potom sa vám budem venovať. Už sa nám nezmestíte do vnútra.-
-Jasné, počkám.- prikyvuje muž.
Dám sa do vybavovania maličkostí.
Pudlíkovi s pneumotoraxom je o byľku lepšie. Je to pozitívne. Dúfam, že do zajtra sa jeho stav nezhorší. Znova volá jeho majiteľka a ja ju teraz už môžem aspoň trochu potešiť. Viem, že bude doma kľudnejšie spať, keď vie, že jej miláčikovi sa uľavilo.
Robím zasa až do tmy a do konca zmeny sa pri spomienke na policajta usmievam.
Keď je už všetko pozamykané a všetci sú preč, na internete hľadám slovo PREGNANTNÍ. Ano, v angličtine to znamená tehotná, ale v slovenčine to znamená: výstižný, alebo presný. ( a že policajti sú hlúpi. O nič viac, ako lekári :) )
Napokon sa až tak veľmi nemýlil, ale to už mu ja nepoviem.
