reklama

Zápisky z veteriny – Hyen a Šarik

Veľakrát som už spomenula, že v našej poliklinike nachádzajú dočasné a občas aj trvalé miesto rôzne zvieratká, kým im nájdeme nový domov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Hyen(a)

Hyen, alebo aj Hyena, ako mu niekedy vravíme, je psík stredného vzrastu, ktorého Vlado fúkačkou „odfúkol“ na ulici. Volali nám z útulku, že tam a tam sa potuluje pes, ale ich uspávacia puška je práve nefunkčná a pes je veľmi plachý, nedá sa chytiť ani na pamlsok. Ako som už povedala, Vlado ho fúkačkou uspal, priniesol k nám, že ho prezrieme, vykastrujeme a dáme do útulku. Priviazal ho v záhrade o strom, lebo nemal čas sa mu venovať (išiel operovať), ale pes si prehrýzol vodítko. Neutiekol však a jeho nedôvera voči ľuďom sa každý deň pomaličky zmenšovala. Najprv sa nedal ani pohladkať a bežal svetom, keď nás zbadal, ale postupne ho hlad a naše láskavé slová presvedčili, že nie sme zlí. Keďže je to kríženec stredného bradáča korenie a soľ s množstvom iných plemien, vypadá veľmi zaujímavo. Zaujímavý dojem robí aj dlhšia „hriva“ na krku a chrbte, ale na hlave, bokoch, bruchu a nohách má srsť krátku. Všetci sme sa zhodli, že na prvý pohľad pripomína hyenu, a tak mu prischlo meno Hyena, alebo Hyen – keďže je to chlapec. (Keď mu naposledy kupovala Paťka obojok, tak sa jej predavačka pýtala: a aký je to pes? Hyenovitý. Bez zaváhania odvetila Paťka.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hyen je dnes veľmi slušný. Zvykol si na naše mačky, a ako správny gavalier ich vždy pustí jesť prvé (hoci svorne tvrdíme, že je taký hlúpy, že ho od žrádla odoženú obyčajné mačky). Kým bol u nás Bruno, bol mu verným spoločníkom a výborným kamarátom. Spolu podnikali „lúpežné“ výpravy po našom pozemku, a keď sa vrátili, unavení a šťastní, Bruno mal plnú srsť bodliakov, lebo jeho srsť je jemná, Hyen mu ich opatrne vyberal.väčšinou z oblasti brucha a spod pazúch, kam si Bruno nedosiahol. A Bruno držal a ja som sa často smiala, že by sa mali prísť pozrieť všetci tí etológovia, ktorí majú plnú pusu hierarchie a vodcovstva. Bruno s Hyenom nemali problémy s nadradenosťou a podradenosťou – boli jednoducho úžasní parťáci, a keď sme Brunovi našli nový domov, bol Hyen pár dní smutný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedávno, keď sme mali veľmi málo pacientov, a Anikó sa ma pýtala, čo budeme robiť, keď nemáme čo robiť, tak jej vravím, ako často predtým: vezmi si auto a pozrážaj v meste nejakých psov. Dnes budeme robiť RTG a zajtra kopu osteosyntéz. (Samozrejme že to myslím ako žart, nikdy by sme žiadnemu zvieratku neublížili.) Na druhý deň som v práci prvá. Odomykám záhradu, idem dať mačkám, aj Hyenovi, ale ten sedí smutne pri stene a nevíta ma. Ľavú prednú nôžku drží zdvihnutú a je vidno, že je celý pooškieraný a smutný. Hneď viem, koľko bije, a tak ho miesto ľutovania karhám, aký je hlúpy, že vbehol rovno pod kolesá auta. Keď príde Anikó, tak na ňu vážne spustím: Anička, včera, keď som ti vravela, že máš ísť zrážať psov, tak som si nemyslela, že to vezmeš doslovne a že zrazíš práve nášho Hyena! Čo ti ten chudák urobil?! Anikó stojí s vyvalenými očami a habká: ale ja... A potom jej zapne, že si z nej uťahujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hyena sme zröntgenovali, nohu dali do vet – liteu, ale po dvoch týždňoch sme zistili, že to nie je ono a dnes „absolvoval“ osteosyntézu. Róbert ho chcel už aj niekomu darovať, ale Paťka sa “vzbúrila“, že je to NÁŠ Hyen. A tak ostal... Je už vykastrovaný, zavakcinovaný, má obojok s lysetkou a už pár týždňov má aj nového kamaráta Šarika.

Šarik

Z útulku volali, že nám nesú malého psíka, ktorého treba vykastrovať. Majú pre neho nových majiteľov v Nemecku. Psík to bol malého vzrastu, s asi 5 cm dlhou tvrdšou bielou srsťou, na ktorej má tri čierne fľaky. Janka ho prevzala a dohodla sa, že keď bude po operácii, zavolá späť. Ale... pri bližšej prehliadke sme zistili, že psík je už veľmi starý. Takmer slepý, polohluchý, so šelestom na srdci. Okrem toho to bol kryptorchid, takže operácia bola veľmi riskantná. Ale podarila sa a pacient prežil anestézu. Žiaľ, keď toto všetko Janka zreferovala šéfke útulku, tá jej jednoznačne oznámila – uspať! Takého psa si nikto nevezme, a aj tak neprežije narkózu. Ale ako som už spomenula – narkózu prežil a uspať ho nikto z nás nechcel. Dali sme mu meno Šarik. Psík je to staručký a ja sa mu často prihováram, že by som chcela, aby nám porozprával svoj životný príbeh. Ale on mlčí, maximálne sa veľmi teší, keď sa mu venujem, a keď prídem do práce prvá a prihovorím sa mu. Na rozdiel od Hyena, mačkám nič nedaruje a od svojej misky ich odoženie hrdelným zachrípnutým štekotom. Má radšej domácu stravu ako granule a snáď dvadsaťtri hodín z celého dňa prespí. Proste starček.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred dvomi týždňami bola veľká búrka a Šarik sa stratil. Ráno som ho nenašla a vedela som, že sa nemal kam schovať, a tak šiel proti noci svetom. Bolo mi to ľúto, lebo je staručký, slepý, takmer hluchý, a tak môže veľmi ľahko prísť k úrazu pod kolesami auta. „Zázračne“ sa však po dvoch dňoch vrátil domov a my sme sa veľmi tešili. Dosť ma pobúrilo, keď do polikliniky prišla zamestnankyňa útulku a „zvozila“ nás, že ako je to možné, že ešte žije, a neuspali sme ho. Vysvetlili sme jej, že už to nie je ich pes, ale náš a je to teda naša vec...

Pred týždňom bola zasa v noci veľká búrka. Ráno nebolo po Šarikovi ani slychu, ani vidu, ale dúfali sme, že sa zase za dva dni ukáže. Neukázal. Prešiel týždeň a mnohí ho už začali pochovávať. Isto sa niekam utiahol a umrel tam. Vraví Janko, ale ja oponujem, že tu má svoju deku a provizórnu búdu, kam by šiel. Dokonca sa ho Paťka vybrala hľadať do vysokej trávy či ho tam niekde stuhnutého neobjaví. Neobjavila. A tak sa mnohí z nás začali pomaly vyrovnávať s faktom, že Šarika už neuvidíme.

Mýlili sa. Vrátil sa včera. Mala som práve popoludňajšiu smenu, a keď som vyšla na dvor vyliať vodu do kanalizácie, objavila som ho, ako mieri pomalým neistým krokom cez vysokú trávu smerom, kde by mali byť podľa jeho plánov v hlavičke naše dvere. Keďže je slepý (nie som si istá, niekedy sa mi zdá, že z veľkej blízkosti vidí, alebo vníma aspoň svetlo a tieň) a skoro hluchý, riadil sa svojim vnútorným zrakom a plánikmi, ktoré mal uložené v sivej kôre mozgovej.

Zlatíčko! Zvolala som spontánne naradovaná že ho vidím, a rozbehla som sa k nemu. Pred ním som spomalila, lebo už vnímal prúdenie vzduchu, a zostal v neistote stáť. Prihovorila som sa mu, nechala mu ovoňať ruku, ktorá ho toľkokrát hladkala a láskala a ktorú pozná. Jeho radosť, že ma stretol, bola obrovská. Vzala som ho opatrne na ruky (slepí psi sú veľmi neistí, keď stratia pôdu pod nohami) a s výkrikmi, ktoré prilákali aj ostatných, som ho niesla dnu. Cestou som mu na krku objavila stiahnutý špagát, ktorý bol prehryzený. Tak pre toto si sa nevrátil za dva dni. Šepkám mu. Lebo ťa niekto chytil a uviazal. Ale ty si sa vrátil. Hladkám ho po hlavičke...

Keď sa ocitol v kuchynke, ktorú pozná najlepšie, bol šťastím bez seba. Tešil sa, behal, skákal (koľko mu to jeho vek a choré srdiečko dovolilo) a štekal na nás svojim zachrípnutým stareckým hlasom. Hneď som mu „uvarila“ dobrotu – keksíky namočené v čokoládke z automatu (dal im prednosť pred granulami), na ktorej si evidentne pochutil. Keď sme ho všetci prítomní privítali, otvorili sme mu dvere do záhrady. Privítal sa s Hyenom, ale potom sa usalašil na svoje obľúbené miesto – za fotelku na deku. Ak dovolíte, rád by som si užil trocha luxusu. Vyjadrovalo celé jeho telíčko, a tak som ho nechala oddychovať v kuchynke. A tak sa včera Šarik vrátil do „rodnej“ polikliniky.

Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu