Zápisky z veteriny – rodinné záležitosti II

Autor: Martina Tóthová | 27.7.2013 o 21:08 | (upravené 27.7.2013 o 22:47) Karma článku: 11,80 | Prečítané:  1279x

Len toť pred chvíľou som písala o Ronym a o jeho rodine, ktorá sa rozhodla, že si už život s nimi nezaslúži. To sa stalo včera. Dnes som stretla pani v poliklinike (bez Ronyho), ako prišla kupovať prípravok proti blchám. Dala som jej frontline a s úsmevom na tvári mi opisovala, aký je Rony vzorný pes. Tak neviem. Dúfam, že všetko dobre dopadne a Rony zostane u nej.

 

 

(Len pre zaujímavosť. Vraj štúdie ukázali, že až 80 % psov, ktorým dajú majitelia meno Rocky, sú bitkári. Ja mám zase takú skúsenosť, že 100 % majiteľov, ktorí dajú svojmu psovi meno Rony sú... „mešuge"... Ale to do tohto článočku ani nepatrí...)

Dnes som v robote za Paťku. Ráno zvoní telefón. Dobrý deň, veterinárna poliklinika, ako vám môžem pomôcť? Pýtam sa. Dobrý deň. Máme ročného psa pekinéza, ktorého si nemôžeme nechať a chceme ho dať uspať. Je chorý? Pýtam sa. Nie. Moja manželka je chorá. Včera ju prepustili z nemocnice... a nebudem to ďalej rozoberať! Proste ho mať nemôžeme!...

Nuž... zdravého mladého psíka vám neuspíme. Keby mal 12 rokov... ešte možno... ale nie ročného. Vravím do telefónu. Ale prineste ho k nám, dačo vymyslíme.

Dobre. Za pol hodinku...

Ľudí je veľa a tak robím raz to, raz ono a ani sa nenazdám, je hodina preč...

Pred recepciou stojí pán a na vodítku má malého psíka - vypadá ako tibetský španiel, alebo kríženec tibetského španiela s pekinézom. (Alebo veľmi špeciálny pekinéz, alebo sú moje predstavy o pekinézoch zastaralé...)

Vy ste volali... prihovorím sa mu. Prikývne. Dobre, poďte so mnou... Vediem ho do „stajne" s klietkami. Pán medzi tým vysvetľuje. Nechceli by sme sa ho vzdať, ale manželka je veľmi chorá. Včera ju prepustili z psychiatrie, lebo sa psychicky zrútila. Ja robím v Bratislave a domov chodím len cez víkend. Máme ešte päť ročného syna. On sa o Puffyho nevie postarať. A manželka to tiež nedokáže... Priniesol som aj očkovací preukaz, búdu a hračky. Aj vodítko mu tu nechám...

Psíka zatváram do klietky, dávam mu do misky vodu, látkový domček a hračky. Psík sa vzpiera, nechce opustiť „ocka", pretože vie, že u nás ho nič dobré nečaká. Všade pach vystresovaných mačiek a psov, ktorý my necítime, ale pre neho musí byť veľmi intenzívny. Pán sa ešte raz pozrie s ospravedlnením na mňa a s výčitkou na psa a odchádza...

Ja sa vraciam k povinnostiam a Puffyho nechávame so svojím strachom, neistotou a myšlienkami samotného...

... Pred odchodom z práce ešte kontrolujem očkovací preukaz. Vakcíny má v poriadku, je aj čipovaný. Už len nájsť niekoho, kto by ho chcel a miloval...

A tak za ani nie 24 hodín sa u nás ocitá druhá nechcená psia dušička, ktorá nemá miesto vo „svojej" rodine. Keďže v tomto prípade je situácia vážnejšia, ako včera u korgiho, pána sa nesnažím nijakým spôsobom ovplyvniť, aby zmenil svoje rozhodnutie. Ja mám vo svojom rozhodnutí dávno jasno. Puffy bude u nás dovtedy, kým mu nenájdeme nový domov...

Skúste mi s tým, prosím, pomôcť. V mene Puffyho vám z celého srdca ďakujem...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?