reklama

Zápisky o zvieratkách – zhasnutý maják

Je to pár dní, čo som písala o Olwenke a o tom, ako nás navždy náhle opustila. Isto, bola chorá, ale svoju chorobu „zdarne" skrývala až do doby, kedy ju už neuniesla...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Na záver blogu som napísala, že nás s Mimíkom nechala opustené. Že pre Mimi bola majákom, ktorý ju viedol životom.

Prezerám si fotky tak, ako som ich za tie roky nazbierala, a takmer na každej sú spolu. Pri sebe. Vedľa seba... Olwenka k nej nikdy nemala vrúcny vzťah. Ktovie, možno jej dávala za vinu smrť svojej maminy - Mimi prvej. Neviem. Možno si to len namýšľam. Každopádne jej svoju prítomnosť nikdy neodoprela. Mimi chodilo pri nej neustále tak, že sa jej často dotýkalo...

Keď umrela, Mimi ostala vykoľajená. Doslova. Smútila. Keďže svoje pocity dávala len málokedy najavo - a v podstate vždy iba pri mne a pri Olwenke (Občas sa hrala s Atlaskom. Málokedy. Len keď mala svetlú chvíľku. Vtedy ho svojou malou papuľkou hryzkala do jeho obrovskej krokodílej papule a bola veľmi komická. A Atlasko... nikdy nikomu nedovolil nič, čo dovolil Mimítku), bolo ťažké určiť, ako hlboko ju smrť spriaznenej duše zasiahla...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlboko. Teraz to už viem. Dnes o 21 pätnásť moje Miminko umrelo. Len tak, z ničoho nič. Jej srdiečko neunieslo tú prázdnotu...

Snažila som sa. Vzala som ju do práce, kde sme sa ju snažili skonpenzovať... nešlo to...

Kľačala som pri nej na zemi a vyla ako pes do hluchých nebies svoj žalospev... Ibaže psí hlas do neba nejde a mňa nikto nevyslyšal. Moje Mimi mi umieralo v náručí, vedomie zastreté, ako upadalo do kómy a ja som ju prvýkrát v živote stískala v náručí bez toho, aby sa mojim dotykom bránila.

Nikdy som ju nenútila do ničoho, čo sama nechcela. A dotyky... stála o ne, ale museli byť veľmi opatrné a nežné. Akýkoľvek „neopatrný" pohyb brala ako niečo „zlé", čoho sa bála. Rada ma oblizovala. Raz som si povedala, že ju nechám, koľko to vydrží. Po desiatich minútach počas ktorých mi vytrvalo lízala celú tvár, som to vzdala. Keď bola mladšia, rada mi skákala do náruče a nechala sa na prechádzke nosiť na rukách. To áno. Ale žiadne objatie. Žiadne „vystískanie". A tak ju teraz stískam a láskam a hladkám a bozkávam... teraz, keď sa už nebráni...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prosím všetkých mojich priateľov a známych, aby mi nepísali, ako im môj článok rozodiera dušu. Skúste si to s mojou dušou vymeniť. Aspoň na chvíľu...

Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu