Myslím si, že keď žijú spolu dvaja tvorčekovia pohromade, musia si na seba zvyknúť, vzájomne sa rešpektovať a ... tak akosi obrúsiť hrany. Nuž, s Maťou sme sa poobrusovali tak, že zapadáme do seba, ako puzzle. Je to fajn. Ona rešpektuje moje potreby, ja zase jej. A život funguje bezvadne... Až doteraz.
Ibaže... naposledy vyviedla zase jednu hlúposť (to by ma fakt zaujímalo, kto jej ten nápad nakukal!) a priniesla psa do dočasky (teda dočasnej opatery). Jasné, vysvetlila, že bol zo zlých pomerov (to aj ja! To by ste mali vidieť, ako sa u nás zmenili pomery k horšiemu!), že tu nebude večne (už je tu dva týždne a zdá sa mi to večnosť) a že ho treba trošku socializovať a vychovať. (Keď vezmem jeho výchovu do vlastných zubov, hneď je oheň na streche!). Je to proste... veď viete kde...
Aby ste rozumeli, čo mi vadí. Zorro (ako sa vraj tento šicák volá) je... mešuge. V jednom kuse obťažuje všetky psie baby v domácnosti. Hoci im Maťa neustále pripomína, že je to pes od množiteľa, ktorý bol zavretý v chlieve a že so sukami bol iba vtedy, keď si mal „plniť svoje povinnosti", lezie všetkým sučkám neskutočne na nervy. Veď ktorej žene by sa páčilo, keby za ňou chodil neustále nejaký úchylák, ktorý by ju obťažoval, chytkal a vnucoval sex?... Žiadnej! Aj naše sučky mu dávajú najavo, že sa chová neprimerane. Ibaže na neho zaberá až agresívny atak, keď je to s ním na nevydržanie!
Damina má na neho ťažké srdce z iného dôvodu. Má strach, že ju Maťa vymení za mladšieho a zdravšieho. Preto je na neho nevrlá. Nuž a ja? Konkurenciu v zachovaní rodu neznesiem! Ak tu raz bude niekto odovzdávať svoje super gény budúcim generáciám, budem to ja a nie nejaký hochštapler od množiteľa...
Takže každý z nás, domácich, má dôvod na agresivitu voči tomuto prišelcovi. Nuž a nemali by ste zabudnúť na obyčajnú prízemnú žiarlivosť. Nie nadarmo sa vraví: žiarli ako pes! Jasné, že sme žiarliví a svoju Maťu si strážime! (Veď tvoríme spolu super úžasné puzzlátká.)
Ale prečo vám píšem: som si úplne istý, že pokiaľ Zorro nenájde nový domov, budeme mať všetci zo života peklo. Včera večer bol k Mate veľmi „priateľský", tak som ho zdrapil pod krk, trieskal som mu hlavou o podlahu a jačal: už... som... ti ... povedal... že tu ... nemáš... čo... robiť!
Miesto toho, aby bola Maťa vďačná, že strážim jej dobrú povesť, ma vytrepala (bolo to neskutočne ponižujúce!) a zavrela do spálne...
Týmto listom vám vlastne ponúkam Zorra na darovanie (berte, kým si to nerozmyslím).
Zorro nie je zlý pes, to teda nie! Je veľmi milý, priateľský, mladý a hlavne zdravý. Maťa ho dá vykastrovať (konečne!) a v robote ho ostrihá. Čistote v byte sa naučil za dva dni. Bol by dobrým kamošom ľuďom, ktorí nemajú žiadneho psíka, prípadne majú nejakú vysterilizovanú sučku (podotýkam vychovanú, aby ho netýrala, to môžem iba ja). Je bielo hnedý, neskutočne milý k ľuďom ale hyperaktívny, pretože si stále užíva získanej slobody. Má to aj svoje nevýhody: ak ho pustíte, chytíte ho o tri kilometre, alebo možno o tri dni. Takže dlhé vodítko a výchova, výchova, výchova - hlavne privolanie. (Ak by ste bývali blízko nás, Maťa vám s tým určite pomôže). Na druhej strane vám nič nezamlčujem, neprikrášľujem a neklamem. Som čestný psík. Iba by som mal rád zase svoj pokoj a pohodičku. Chápete...
Ak si Zorra niekto z vás vezme, neurobí radosť len jemu, ale aj ďalším ôsmym psom. A to už stojí za to. Týmto píšem list miesto Mati, pretože kým sa tá rozhúpe, bude polovica júla...
Budem veľmi rád, keď sa nájde nejaká dobrá duša, ktorá bude Zorra milovať. Aj keď ho nemám rád, je to malý, zlatý psík a zaslúži si dobrý domov a milujúcich páničkov (ak to len nebude náš domov a moja panička!)
Neváhajte teda a ozvite sa Mate na mail, alebo mne na blog, alebo na https://www.facebook.com/lenka.corejova.5?fref=ts.
Zdravým všetkých a netrpezlivo čakám na odpoveď. Veď aj Zorro si zaslúži byť na Vianoce v novom domove a rozbaľovať darčeky...
Atlas Multinetvorný (to je môj umelecký pseudonym)
