Zápisky z veteriny – kým „zúri“ karanténa, umierajú ďalej...

Autor: Martina Tóthová | 9.4.2020 o 13:36 | (upravené 9.4.2020 o 16:04) Karma článku: 8,60 | Prečítané:  761x

Tak nejako sme si už zvykli na „sviatočný mód“ koronavírusu -  mnohé obchody sú zatvorené, do práce chodia len niektorí a deti sú doma na „predĺženom víkende“...

My pracujeme stále. A nie je menej prípadov. A niektoré nás (mňa) zasiahnu viac, ako iné. Je samozrejmé, že ak sa nám podarí správne poskladať zlomenú kosť, máme radosť. Ak si pes platničku, alebo klin nezlomí, kosť správne zrastie a on chodí bez obmedzení, je radosť o to väčšia. Ale človeku utkvú v pamäti prípady ťažké hlavne psychicky...

...Cez víkend ma privíta vystrašená stafordka, ktorú niekto (takmer presne) postrelil. Presviedčam ju, že je „staršnestrašný“ pes a že by sa nemala báť..., ale nejak sa mi nedarí...

... ...O dva dni dostane transfúziu (Darcom je Tango – kolegynkin kríženec aziata s dogou.)  a ide domov.

V ten istý deň prichádza jeden autoúraz za druhým.  Starušká jazvečíčka, ktorú niekto na staré kolená vyhodil.  Urobíme snímok a snažíme sa ju stabilizovať, ale počas predoperačných vyšetrení objavíme obrovský nádor na pečeni s metastázami... (Okrem toho má nízky hematokrit, nádory ml. žľazy, ťažkú fraktúru...) Zaslúži si nový začiatok. Miesto, kde by ešte v šťastí dožila pár rokov. Niekoho, kto by ju miloval a nebola by pre neho iba výrobným prostriedkom.  Je dobrá. Tichá. Trpezlivá a odovzdaná. Nereptá na osud...  A my ju musíme uspať na veky...  Tri ťažké operácie by jej exploatované telíčko nezvládlo...  Zbohom dievčatko...

Ďalší autoúraz. Sučka yorka. Vidno, že je rodinným miláčikom. Krásna, čistučká... Vybehla z bránky rovno pod auto. Nemá ešte ani tri roky...

Sučka je v šoku. Potrebujeme ju najprv stabilizovať, potom vyšetriť...

RTG ukáže rozlámanú panvu na 10 častí a posun posledných stavcov. Žiadna operácia to nespraví... Zbohom sladké dievčatko. Ani neviem čo ti mám povedať viac...

Ďalšia sučka yorka. Pani ju drží v náručí. Ťažko dýcha. Oznámi mi anamnézu. To je taká obézna, alebo gravídna? Vyzvedám. Je kotná, ale nie preto ťažko dýcha. Už to trvá týždeň a aj grcia...

Sučka má desať rokov a pred týždňom dostala varené kuracie kosti. RTG ukáže zaseknutú kosť v pažeráku. Na snímku je to také „nevinné“, v skutočnosti je to kuracie sternum - hrudná kosť, ktorá sa svojimi tvrdými hranami zasekla v pažeráku tak, že ho perforovala...

Gastroskopia trvá viac ako hodinu a jednej „pitomej“ kosti sa venujú štyria ľudia...  Posledný prieskum uvoľneného pažeráka odhalí dieru, ktorou sa dostaneme do hrudnej dutiny...

Len ju zachráňte! Vraví majiteľka do telefónu... Ale nakryť suku v desiatich rokoch a dať jej varené kosti... zlá kombinácia... Nesúdim ju, aj keď, verte mi, človek by si rád chcel uľaviť aspoň nadávkou...

...Robíme čo sa dá... ale za dva dni mi sučka umrie tichúčko priamo pred očami. Chcela by som ... kričať, alebo aspoň búchať vecami... miesto toho odchádzam do skladu pre veci a z očí mi mlčky tečú slzy...

... Posledný prípad je až tragikomický - prudko sa otvoria vchodové dvere a dnu vtrhne staršia pani, za ktorou ide mladší pán s obrovským labradorom. Pani spustí: ja som si otrávila psa! Vy? Čudujem sa. Áno. dala som mu vypiť to, čo sa dáva na kožu! A ukazuje mi obal z najväčšieho balenia fypristu (4 a pol mililitra). Predstavím si to množstvo a neveriacky sa pýtam -  a ako ste mu to dali zjesť, nabrali ste si to do striekačky? Nie, ja som vyvŕtala dierky do párkov a naliala som to do párkov. ( môj mozog mi na okamih ponúkne alternatívu Homera Simpsona – párok upnem do zveráku, akuvŕtačkou vyvŕtam dieru devinou vrtákom... v duchu potrasiem hlavou a zaženiem tú predstavu...) A my sme vám nepovedali, že to má ísť na kožu?! Ozve sa pán: - povedali, ale ja som nebol doma a mamička to nevedela.

...Je zbytočné sa pýtať ďalej... Na šťastie v tomto prípade mal pes „viac rozumu“, ako majiteľ, pretože za 15 minút po „superpárku“ , všetko vyvrátil...

(Dostane adekvátnu liečbu a ide domov a jeho stav je  na druhý deň vynikajúci...)

   ...Služby plynú, pacienti prichádzajú a odchádzajú ako vlny na mori ale mnohí z nich sa stanú súčasťou môjho života...

Keď neskoro večer odchádzam domov, spomeniem si na slová lorda Alfreda Tennysona: „Som súčasťou všetkého, čo som stretol“.

Amen. Dodám v duchu a naštartujem...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Za obvinením primátora Malaciek je spor o bytovku M.House

Kauza je nejasná. Sleduje ju minister.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Voľná nedeľa je hotová

Je im celkom jedno, či v nedeľu nakúpime, chcú nám to len zakázať.

Minúta po minúte: Nepribudol žiadny nakazený, medián je prvýkrát na nule

Na Slovensku potvrdili celkovo 1520 prípadov nákazy.


Už ste čítali?