reklama

Zápisky z veteriny – čo vám Maťa nepovie.

Chodím s Maťou do práce už viac ako desať rokov – presnejšie takmer 15. Málokedy komunikujem s klientami, občas s pacientami. Vlastne sa iba tak obzerám, počúvam a robím si v hlave úsudok...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rád by som dnes napísal aspoň pár postrehov, ktoré som za tie roky vypozoroval. Aj keď... predpokladám, že klienti ma „ukameňujú“. Ale som dospelý a je to môj názor. A...je to aj Matin názor, ibaže ona vám ho nikdy nepovie. Ako klient klientovi by mohla – ako zamestnanec klientovi to neurobí...

Čo nie je veterina:

veterina – jej priestory (vnútorné či vonkajšie) nie sú zoznamovacia kancelária. 

Je možné, že váš psík je kamarátsky, milý, nebije sa... atď, ale vy nemáte ani potuchy o tom, aký je pes, s ktorým sa ten váš tak vehementne chce zoznámiť (a vy mu to veľkodušne umožňujete: “...pozri, aj tu je jeden psíček, ty sa chceš s ním hrať, že?...“ presviedčate samých seba a zamestnancov veteriny.) Vôbec vás nezaujíma či ten pes je chorý, zdravý, akú má chorobu (ak neviete, sú choroby prenosné nie len na zvieratá, ale aj na ľudí a niektoré sú dokonca smrteľné a to nevravím o besnote). Tak isto neviete nič o jeho nálade, psychickom rozpoložení, či má, alebo nemá bolesti (ak vám je zle na „umretie“ určite uvítate ak sa vám niekto cudzí bude vrhať okolo krku!) Pes môže trpieť epileptickými záchvatmi a vaše zoznamovanie môže byť ich spúšťačom, môže mať neurologické problémy... atď...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To všetko píšem o zvieratách, ktoré sú hospitalizované v poliklinike a sestričky ich ráno (o.i.) venčia a vy sa im... prepáčte mi to – motáte pod nohy.

Veterina nie je park, „centro comercial“, kaviareň, detský kútik ani iné oddychové či relaxačné zariadenie. Chápem, že ak je mamička sama doma s dvojročným dieťaťom a ich york skočí z gauču a spadne rovno na hlavu a zostane v bezvedomí, mamina nebude čakať na príchod manžela, ale vezme dieťa, psíka a „uteká“ na veterinu.

Ale ak príde so zvieratkom v prepravke do čakárne rodina pozostávajúca z mamy, otca, dvoch / troch detí a babičky a chce zavakcinovať /prehliadnuť / kúpiť odčervovacie tabletky... tak je úplne jasné, že s týmto problémom mohol prísť jeden dospelý (ak je zvieratko väčšie a nie je v prepravke, tak dvaja dospelí / dospelý a dospievajúci... a zvyšok rodiny si mohol urobiť „rodinný výlet“ do miestneho parku, zmrzlinárne, na preliezky...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(a neodporujte že štyri dni prší a že je karanténa! Tieto pravidlá sú aktuálne furt, teda boli platné - a budú platné - aj v čase, keď ste o pandémii ani nechyrovali.)

Už ste robili zodpovednú prácu (od ktorej závisel niečí život) a pri tom dva metre od vás behalo päť detí a robili krik, že ste nepočuli vlastné slovo? Alebo vám neustále skákali do reči či sa vypytovali – teta a toto je na čo? A čo mu to robíte? A prečo mu to dávate? A bude ho to bolieť?, chytali všetko do ruky, motali sa pod nohy... Viete si tak predstaviť svoju prácu?...

Veterina nie je venčiaci park pre zvieratá.

Na veterinu chodíte (alebo by ste mali chodiť) so zvieratkom, ktoré je plne pod vašou kontrolou. Tzn. že je na vodítku, v náruči alebo v prepravke. Prípadne je na voľno, ale je plne pod vašou kontrolu! Tzn. že mu poviete – poď sem, sadmi, zostať. A ono vyplní „bez slova“ naše príkazy / prosby. Je pár takých zvierat. Sú svetlou výnimkou a vždy je z nich personál veteriny nadšený. Ale ak váš akýkoľvek pes toto nedokáže, uviažte si ho, alebo iným spôsobom ovládajte jeho konanie. Pohryzení pacienti, klienti, očúrané tašky, nábytok, nohy klientov, nacikané do prepraviek s mačkami... je nepríjemné a „nezvratné“. Nehovoriac o bazálnej slušnosti, kultúre či výchove majiteľa inkriminovaného zvieraťa...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Personál veteriny (hlavne sestričky, ktoré vybavujú telefonáty klientov) nie sú veštice, jasnovidci či astrológovia...

Nemajú na to vhodné vzdelania ani krištáľovú guľu. Takže na telefonáty typu: „Môj pes už dva týždne neje a dnes už ani nechodí a len apaticky leží, čo mu môže byť?“, nedokážu fundovane odpovedať A verte, že ak vám do „nekonečna“ opakujú, že musíte so zvieratkom prísť a oni ho musia vyšetriť, nie je to preto, že z vás chcú „iba vytiahnuť prachy“, ako často od klientov počujem. (Kto sa tvári nezaujate a ľahostajne, dozvie sa takmer všetko.)

. (často nasleduje ďalšia otázka: „Ak prídem, koľko to bude stáť?!“ – na čo Maťa občas s nadsázkou odpovie: „Od desať do desaťtisíc eúr.“)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veterina nie je úschovňa ani psí hotel.

Ak vám personál (po dohode) zavolá, že vaše zvieratko môže ísť domov, tak by ste preň nemali prísť o tri dni! (a verte, že sa to stáva!)

Veterina nie je zberný dvor, ani smetisko.

Nerozumiem, prečo ľudia majú pocit (hlavne tí, ktorí sa o svoje zviera príkladne nestarajú a prinesú ho v stave, že človek uvažuje či na nich nepodá žalobu za týranie), že ak zviera prinesú „hnusnej“ prepravke, „nádobe“, prikrývke..., tak môžu - podľa nich majú právo! - odísť bez onoho predmetu a personál polikliniky „poučujú“, že: „to si tu môžete nechať, alebo zahodiť, my to nechceme!“...

Vetre, že o rozpadnutú či špinavú rárohu nestojí nikto. Takže by bolo slušné, keby si ju majiteľ vzal a postaral sa o jej likvidáciu inak ako veľkodušným obdarovaním veteriny...

Dobre... myslím, že na dnes toho bolo až príliš, takže svoje argumenty skončím. Ak vás pobavili – dobre. Ak vás rozhnevali – ešte lepšie. (Hovorí sa totiž, že trafená hus zagága.) Skôr ako začnete polemizovať, zamyslite sa, ako je to s vami a vašou návštevou na ktoromkoľvek veterinárnom pracovisku.

S prianím pekného večera a heslom: veterine zdar, Mate tri zdary a mne päť zdarov! Sa s vami lúči

(škótsky teriér) Atlas I.

Ja osobne
Ja osobne 
...iba sa pozerám a počúvam...
...iba sa pozerám a počúvam... 
Martina Tóthová

Martina Tóthová

Bloger 
  • Počet článkov:  176
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu